92 CHUS 99/2022 Informujeme a to hlavne preto, že krátko po SVS sa konala ďalšia z akcií, na ktorej by žiaden profesionálny vážkar nemal chýbať – Európsky vážkarsky kongres (ECOO). Ale nepredbiehajme. Vybrať základňu SVS nebolo jednoduché. Okrem požiadaviek na ubytovanie, stravu a pravidelný večerný program sa tento raz muselo prihliadať aj na novinku – kurz určovania lariev vážok. Po zvážení všetkých za a proti voľba padla na penzión v Krásnohorskej Dlhej Lúke. Jeho majiteľovi p. Parditkovi týmto ešte raz vyjadrujeme pochvalu a vďaku za skvelo zvládnutú logistiku. Poďakovanie za spoluorganizáciu SVS patrí správe národného parku. Pričinili sa najmä Aďa Balážová, Erik Kiss a Milan Olekšák, vtedy zoológ, dnes už riaditeľ národného parku. Rovnako ďakujeme riaditeľstvu ŠOP SR v Banskej Bystrici a veríme, že investícia do SVS priniesla nemalú pridanú hodnotu aj projektu monitoringu druhov a biotopov európskeho významu. Stručná rekapitulácia SVS 2022 by mohla znieť asi takto: úspech po každej stránke. Počet účastníkov prekonal všetky doterajšie rekordy. Podujatie si udržalo medzinárodný charakter (štvorčlenná výprava z Ostravy). Odborné výsledky sú zo všetkých doterajších ročníkov najprínosnejšie. Preskúmali sme 25 lokalít a na nich zaznamenali 32 druhov vážok, plus ďalšie tri bez spoľahlivého určenia. Pozorované boli tri druhy európskeho významu (Coenagrion ornatum, Cordulegaster heros a Leucorrhinia pectoralis), pričom každému sme objavili nové lokality výskytu. Rekordy trhali aj večerné prezentácie. Každý deň bolo čo počúvať až do polnoci a s potešením môžeme skonštatovať, že rastie ako odborná úroveň, tak aj prezentačné schopnosti prednášajúcich. Vyzdvihnúť musíme najmä ostravské duo Bílková – Kornová, ktoré svoju prednášku na tému hybridizácie poňalo mimoriadne kreatívne, až sa stodola otriasala salvami smiechu. A že ani kurz určovania lariev nebol márny nápad, o tom svedčí desať pridelených účastníckych diplomov. Zmienka o vážkaroch v Slovenskom krase sa dokonca dostala na stránky Nového času. Po SVS na oddych nezostalo príliš veľa času. Hneď nasledujúci víkend bolo treba cestovať do Slovinska, kde sa konal už spomínaný, kvôli kovidu viacnásobne odkladaný európsky kongres. Aj napriek názvu to bola konferencia s účasťou zo všetkých kontinentov a bolo príjemné stretnúť starých známych, spoznať nových kolegov a vymeniť si s nimi myšlienky a skúsenosti. Škoda len, že Slovensko reprezentovali iba dvaja vážkari, z toho jeden dlhodobo pôsobiaci u našich západných susedov. Jediným plnohodnotným Slovákom na ECOO tak bol autor tohto článku, ktorý zahraničným kolegom odprednášal stručnú históriu slovenských vážkarskych stretnutí a odprezentoval poster Zoologického ústavu SAV na tému barcodingu vážok, kde ŠOP SR v rámci monitoringu zabezpečila zber materiálu na genetickú analýzu. Presuňme sa nazad domov. Na prelome júla a augusta sa konal východoslovenský tábor ochrancov prírody (VS TOP). Toto síce nie je vážkarska akcia, napriek tomu ju však nemôžeme vynechať. Zhodou okolností sa totiž stalo, že sa konal v Kopytovskej doline, a to približne rok po vlaňajšom vážkarskom stretnutí. Bola to teda viac ako vhodná príležitosť znovu navštíviť známe miesta a porovnať ich stav„včera a dnes“. Od kontroly sme si sľubovali najmä aktuálne informácie o vážke žltoškvrnnej (Sympetrum flaveolum), ktorej populácia od začiatku tohto storočia dramaticky klesla. Len pripomeniem, že vlani bolo niekoľko jedincov zaznamenaných na slatinách v Hornádskej kotline. Autor počas prednášky v Slovinsku, foto: A. Balázs
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==