32 CHUS 99/2022 Starostlivosť o prírodu a krajinu vou lávou sa rýchlo zahrieva do vysokých teplôt a v podmienkach voľného prístupu atmosférického kyslíka čoskoro zhorí na popol, avšak pri výrazne obmedzenom až zamedzenom prístupe kyslíka nezhorí. Proces vzniku jaskýň pyrogénnou cestou preto okrem náhleho vyhorenia stromu môže prebiehať aj pomalým tlením a zuhoľnatením. Z tohto dôvodu sa rozlišujú dva typy pyrogénnych jaskýň podľa ich vzniku: jaskyne vytvorené vyhorením stromov a jaskyne vytvorené tlením (zuhoľnatením) stromov. V prípade jaskýň v Janíčkovej skale sa jedná o pyrogénne jaskyne vytvorené tlením a zuhoľnatením stromov. Vytvárajú sa v prípade, keď láva úplne zakryje stromy, prevažne spadnuté alebo prelomené. Úplne zakryté stromy bez prístupu kyslíka nezhoria, ale pomaly tlejú a následkom nedokonalého tlenia sa postupne premenia na drevné uhlie. Pretože sa lávou zakrytý strom nachádza blízko povrchu, následkom presakujúcej atmosférickej vody nastáva postupný rozklad uhlia. Tento proces je zrýchlený v prípade, keď sa časť stromu rôznou cestou (zvetrávaním lávy, eróziou, umelými zásahmi) dostane do styku so vzduchom. Vyskytli sa aj prípady vyťaženia drevného uhlia ľuďmi. Spolu je zo Slovenska doteraz známych 14 jaskýň po stromových pozostatkoch (jaskyne pod Sitnom sa doteraz nenašli), no iba tri z nich sú klasifikované ako pyrogénne jaskyne – jaskyňa Brankova skrýša na Poľane a obidve jaskyne v Janíčkovej skale. Ďalším typom sú jaskyne vytvorené vyvetraním stromových pozostatkov. Do tohto typu zaraďujeme väčšinu slovenských stromových jaskýň. Jaskyne po stromoch sa však nevytvárajú len vo vulkanických horninách, ale sú známe aj z travertínov, ktoré inkrustovali ich pozostatky. Takýto typ jaskýň je známy z travertínového lomu v obci Lúčky na Liptove. Územie patrí do lokality Prírodného svetového dedičstva UNESCO. Samotná Janíčkova skala je od roku 2020 súčasťou prírodnej rezervácie Vihorlatský prales a je chránená piatym, teda najJaskyňa v Janíčkovej skale
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==