CHUS 99/2022 43 Zamerané na verejnosť sadené dreviny ako borovica čierna (Pinus nigra) a smrekovec opadavý (Larix decidua) čoraz viac ovplyvňujú bylinný podrast. Šíriace sa súvislé porasty krovín spolu s vysadenými stromami postupne uberajú priestor vzácnej svetlomilnej flóre a faune. Borovice rozkladom svojho opadu (ihličia) okysľujú pôdu. Postupne sa tak stráca jeden z predmetov ochrany, ktorý chceme na území zachovať. Pre niektoré druhy je už neskoro a kvôli úbytku plochy vhodného biotopu na území vymizli. Medzi vyhynuté patrí aj jeden z našich najohrozenejších a najkrajších motýľov – jasoň červenooký (Parnassius apollo). Mnohé ďalšie druhy suchomilných travinno-bylinných spoločenstiev tu dnes prežívajú v omnoho menšom množstve ako kedysi a ak nechceme, aby nasledovali vyhynutého jasoňa, je potrebné konať. Ochrana prírodných hodnôt územia závisí od ľudí. Postaráme sa, aby sme vzácnosti prírody Podskalského Roháča zachovali? Alebo skúsime stav vzácnych biotopov ešte zlepšiť? Pre zachránenie pestrosti prírody Podskalského Roháča je potrebné zabezpečiť dobrý stav vzácnych cieľových biotopov. Zarastajúce bývalé pasienky na kamenistých svahoch vyžadujú mozaikovité odstraňovanie náletových a nepôvodných drevín a obnovu pasenia. Pre prírode blízke lesy je vhodný bezzásahový režim. Nie je žiaduce, aby bezlesé plochy zarástli, pretože tak by vzácne druhy otvorených plôch vymizli a biodiverzita by sa znížila. Je alarmujúce, že starostlivosť o krajinu v súčasnosti obchádza územie NPR a priamo v nej sa nevykonáva v dostatočnej miere. Takto vzácne lesostepné biotopy, ktoré má rezervácia chrániť, postupne zarastajú a degradujú. Mgr. Mário Duchoň, BROZ Mgr. Janka Smatanová, Ing. Ivana Kalafusová, Mgr. Martina Pepichová, Správa CHKO Strážovské vrchy RNDr. Daniela Dúbravková, PhD. Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici Mgr. Lucia Benediková, PhD. Archeologický ústav SAV, v. v. i. Pohľad na Podskalský Roháč od západu, historická a aktuálna fotka. Historická foto: neznámy autor, aktuálna: V. Ruček
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==