CHUS 99/2022 41 Zamerané na verejnosť Na oslnených trávnatých skalných svahoch je možné v priebehu leta pozorovať množstvo koníkov modrokrídlych (Oedipoda caerulescens) a koníkov červenokrídlych (Psophus stridulus). Dospelé koníky sú zaujímavé tým, že pri skákaní vydávajú výrazný vŕzgavý zvuk. Z denných motýľov sú najnápadnejšími druhmi vidlochvost ovocný (Iphiclides podalirius) a vidlochvost feniklový (Papilio machaon). Veľmi cenný je výskyt vzácnejších a na mnohých lokalitách už vyhynutých modráčikov. Žije tu modráčik ďatelinový (Polyommatus bellargus), modráčik vikový (P. coridon) a modráčik horcový (Phengaris rebeli). Typickým vzácnym druhom chrobákov prirodzených bukových lesov s dostatkom mŕtveho dreva je fuzáč alpský (Rosalia alpina). Larvy sú viazané priamo na čerstvo odumreté listnaté stromy (buky), v ktorých sa vyvíjajú tri roky. Dospelý chrobák dosahuje dĺžku až štyri cm. Prostrediu oslnených skalnatých svahov sú dobre prispôsobené z našej prírody ubúdajúce plazy: jašterica múrová (Podarcis muralis) a užovka hladká (Coronella austriaca). Vretenica sa na Podskalskom Roháči a ani v blízkom okolí nevyskytuje, najbližšie bola potvrdená až v okolí Čičmian, preto sa hadov na Podskalskom Roháči nemusíte báť. Na zanikajúcu mozaiku pasienkov a krovín je viazané množstvo druhov vtákov. Jednou z najvzácnejších je penica jarabá (Sylvia nisoria). Súvislým krovinám sa vyhýba. V skalných útvaroch iba nedávno zahniezdil náš najrýchlejší vták, sokol sťahovavý (Falco peregrinus). Jeho potravu tvoria iné vtáky, ktoré loví výlučne vo vzduchu. V minulosti bol takmer vyhubený v dôsledku používania silných toxínov DDT v poľnohospodárstve. Vyskytuje sa tu aj naša najväčšia sova, výr skalný (Bubo bubo). Jeho hlas „hu-u“ môžeme počúvať počas predjarných nocí. Húknutia sa opakujú po 12 sekundách. Podobne, avšak vo výrazne kratších intervaloch, sa tu ozýva aj myšiarka ušatá (Asio otus). V starých bučinách hniezdi vzácny ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos). Vyskytuje sa tu aj niekoľko vzácnejších druhov cicavcov. V bukových lesoch si svoj vhodný biotop nachádza plch sivý (Glis glis), ktorého kvôli jeho nočnému spôsobu života v prírode stretneme len ťažko. Jeho prítomnosť sa dá odhaliť počas jesenných nocí, kedy môžeme počuť jeho „kýchavé“ zvuky z korún stromov. Tajomným druhom, ktorý sa vyskytuje v tomto prostredí je aj vzácna mačka divá (Felis silvestris) a ešte zriedkavejší rys ostrovid (Lynx lynx), ktorý sa pohybuje na veľmi veľkých rozlohách. Staré vápnomilné bučiny, kde tieto druhy žijú, sa tu vďaka nedostupnému terénu zachovali v dobrom stave. Historický vývoj prírody Podskalského Roháča Vzhľad krajiny a súčasné zloženie flóry a fauny Podskalského Roháča je výsledkom dlhodobého vývoja. Všetky rastliny aj živočíchy sa sem v určitom historickom období museli nejako dostať a dokázať tu prežiť. Súčasnú podobu dala územiu najmä posledná doba ľadová. Ľadové doby boli v porovnaní so súčasnou klímou nielen chladPlch sivý, foto: J. Žiak
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==