40 CHUS 99/2022 Zamerané na verejnosť Keďže zlepencové skaly podliehajú erózii, na miestach s hlbšou pôdou sa vyskytujú zapojené travinnobylinné porasty s prevládajúcimi trávami a ostricami ako je ostrevka vápnomilná (Sesleria albicans), kostrava tvrdá (Festuca pallens) a ostrica nízka (Carex humilis). Na niektorých miestach sa vyskytuje dekoratívna tráva kavyľ Ivanov (Stipa joannis). Charakteristickými kvetinami sú napr. klinček včasný (Dianthus praecox), guľôčka bodkovaná (Globularia punctata), devätorka rozprestretá (Fumana procumbens), devätorník veľkokvetý (Helianthemum grandiflorum), ľan žltý (Linum flavum) a horec krížatý (Gentiana cruciata). Zo vzácnych krov sa tu nachádza muchovník vajcovitý (Amelanchier ovalis), dráč obyčajný (Berberis vulgaris) a niekoľko druhov ruží. Vápenaté podložie vyhovuje drieňu obyčajnému (Cornus mas) a jarabine mukyňovej (Sorbus aria). Pre absenciu pasenia spodné časti lokality postupne zarastajú bežnými krovinami. Lesné spoločenstvá tvoria porasty vápnomilných bukových lesov. Pre ne sú typické lesné druhy z čeľade vstavačovité (Orchidaceae): hniezdovka hlístová (Neottia nidus-avis), prilbovky (Cephalanthera spp.) a kruštíky (Epipactis spp.). V preriedených porastoch borovice lesnej (Pinus sylvestris) sa tiež vzácne vyskytujú orchidey: hmyzovník muchovitý a Holubyho (Ophrys insectifera a O. holubyana), vstavač bledý (Orchis pallens). Na vrcholovej plošine rastie niekoľko starobylých exemplárov teplomilného duba plstnatého (Quercus pubescens), ktorý tu má severnú hranicu svojho rozšírenia v rámci Slovenska. V minulosti bola v rezervácii vysádzaná nepôvodná borovica čierna (Pinus nigra), ktorej opad okysľuje pôdu a tým ničí vzácne pôvodné rastlinstvo. Fauna Podskalský Roháč hostí pestrú paletu živočíchov. Biotopy teplo- a suchomilných stepných a lesostepných južných strání prechádzajú na severných svahoch do dealpínskych (chladnomilných) skalných spoločenstiev a vlhkých lesov. Celé úpätie je lemované krovinami, ktoré sa rozrástli najmä za posledné tri desaťročia na úkor hodnotnejších teplomilných pasienkov. Fuzáč alpský, foto: M. Duchoň
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==