CHUS 99/2022 63 Zo sveta dohovoru bolo 4. spoločné zasadnutie kontaktných osôb k téme vtáčia kriminalita (Valencia, resp. hybridne, 7. – 9. júna 2022; Slovensko zastupoval Mário Kern z Prezídia Policajného zboru), ktorého výsledkom boli viaceré dokumenty predložené Stálemu výboru. Stály výbor podporil právnu príručku pre vtáčiu kriminalitu a obchodovanie s druhmi (T-PVS/Inf(2022)18_rev2) a vzal na vedomie súvisiaci dokument s príkladmi právnych predpisov (T-PVS/Inf(2022)19_rev3), ako aj odporúčanie pre prípravu a implementáciu národných akčných plánov proti vtáčej kriminalite (T-PVS/Inf(2022)23_rev). Zmluvné strany Bernského dohovoru majú v roku 2023 povinnosť podať nové správy o uplatňovaní kritérií, akými sa hodnotí závažnosť vtáčej kriminality (formát je v dokumente T-PVS/Inf(2022)21rev.). Na uvedené stretnutie nadväzovalo 7. zasadnutie skupiny expertov pre ochranu vtáctva. Prerokúvanými témami bola reintrodukcia druhov (príklad Valencie), ochrana vtáctva vo vzťahu k nadzemným elektrickým vedeniam, eliminácia používania olovených striel a určenie priorít do budúceho obdobia (eliminácia zranení a úmrtnosti vtáctva na elektrických vedeniach, štúdia ohrození zo strany veterných parkov a obnoviteľných zdrojov energie, zákaz olovených striel, synergie s ďalšími medzinárodnými dohovormi pre akčné plány na ochranu vtáctva, podpora poľnohospodárskych postupov). Zasadnutiu expertnej skupiny predsedal Rastislav Rybanič (Slovensko), za predsedu tejto skupiny pre ďalšie obdobie bol zvolený Burak Tatar z Turecka. Stály výbor sa tiež venoval téme inváznych nepôvodných druhov (invasive alien species – IAS), v rámci ktorej experti Thomas Abeli, Riccardo Scalera a Giuseppe Brundu prezentovali správu o patogénoch, ktoré rozširujú IAS, analýzu odpovedí z dotazníka pre nečlenov EÚ k tejto téme, ako aj dokument o IAS drevín a zmene klímy. V rámci prezentácie upozornili na úskalia vysádzania drevín na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy v rámci tzv. prírodných riešení (nature-based solutions), kde je potrebné dbať aj na aspekty IAS. Kľúčovými princípmi sú informovanosť, uprednostňovanie pôvodných druhov, ochrana existujúcich lesov – namiesto zalesňovania na pôvodných nelesných pozemkov, uplatňovanie princípu predbežnej opatrnosti, či zohľadnenie doby, kedy sa pri nových druhoch môže prejaviť ich invázne správanie. Vyzvali tiež na zohľadnenie uvedených princípov a zásad pri iniciatívach na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy či pri súvisiacich podporných mechanizmoch, napr. dotáciách. Stály výbor schválil tieto odporúčania: • odporúčanie Stáleho výboru č. 214 (2022) o komunikácii a IAS, ktorým sa zmluvným stranám odporúča 1. zabezpečiť, aby komunikácia týkajúca sa IAS vychádzala z komunikačného plánu, v ktorom sú pre cieľové skupiny, podľa miery ich povedomia, presne definované ciele, ako aj monitorovanie dôsledkov komunikačnej stratégie; 2. zabezpečiť, aby komunikačný plán bol založený na S.M.A.R.T. cieľoch a na adaptívnych princípoch; 3. zapojiť do prípravy komunikačného plánu pre IAS vedcov a odborníkov na komunikáciu; 4. identifikovať relevantné čiastkové kroky komunikácie, ich charakteristiku, prepojenia a potenciálne preferované spôsoby komunikácie; 5. zapojiť do komunikačného procesu cieľovú skupinu, aby bola podporená obojstranná interakcia a praktické príklady a skúsenosti; 6. používať kľúčové slová na sformulovanie jasných a presných kľúčových posolstiev; 7. pozitívne formulovať posolstvá; informácie zamerané na pozitívnu stránku problému a pozitívne výrazy sú oveľa častejšie oceňované verejnosťou ako správy, ktoré sú pesimistické alebo katastrofické; 8. uvedomiť si odpor cieľových skupín voči eradikácii/usmrcovaniu niektorých IAS (t. j. atraktívnych druhov) alebo nechuť zmeniť ich správanie; 9. zaistiť, aby odborné dokumenty boli dostupné verejnosti a komunikované vhodnou formou; 10.vziať do úvahy a využiť už dostupné komunikačné plány k IAS ako základ pre zlepšenie účinnosti komunikácie na základe monitorovania spätnej väzby;
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==