Téma početnosti medveďa hnedého na Slovensku sa v tomto roku stala medializovanou a spolitizovanou. V súvislosti so stretmi človeka s medveďom sa často objavovali formulácie o „premnožení“ medveďov. Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR) s nezávislými expertami z Prírodovedeckej fakulty Karlovej Univerzity v Prahe uskutočnila DNA analýzu viac ako 2 000 vzoriek srsti a trusu medveďa hnedého. Nezávislý zahraničný tím vedcov hypotézu o premnožení medveďov na Slovensku predbežne nepotvrdil. Na základe prvých výsledkov štúdie v porovnaní s výsledkami predchádzajúceho genetického sčítania možno konštatovať, že k výrazným zmenám vo veľkosti populácie medveďa hnedého na Slovensku pravdepodobne nedochádza.
Na základe modelovania veľkosti populácie medveďa hnedého zo získaných vzoriek DNA, sa dospelo k odhadu početnosti západokarpatskej populácie medveďa hnedého na 1 056 jedincov. Vzhľadom na možnú štatistickú odchýlku sa tak skutočná početnosť najväčšej slovenskej šelmy pohybuje v intervale od 1 012 do 1 275 jedincov. Vedci z Karlovej Univerzity v Prahe použili k modelovaniu rovnaký prístup, aký bol použitý pri publikovanom odhade početnosti medveďov v Slovinsku. Predbežné výsledky modelovania populácie medveďa hnedého na základe DNA analýzy tak potvrdili výsledky predchádzajúceho genetického sčítania z rokov 2013 a 2014, ktoré realizoval tím profesora Ladislava Pauleho. Tie stanovili odhad početnosti západokarpatskej populácie medveďov na 1 214 jedincov.
Výsledky vedeckých štúdií sa štandardne medializujú až po ich publikovaní vo vedeckom časopise. „V tomto prípade však v súvislosti so situáciou na Slovensku robíme výnimku vzhľadom na potrebu informovať verejnosť,“ povedal doc. Pavel Hulva z katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty Karlovej Univerzity v Prahe.
Generálny riaditeľ ŠOP SR Dušan Karaska podotkol, že hoci k výrazným zmenám početnosti medveďov nedochádza, úlohu zohrávajú aj iné faktory. „To, čo sa výrazne zmenilo, nie je počet medveďov, ale ich správanie. Nezabezpečené kontajnery, vnadiská, pestovanie kukurice v podhorských oblastiach, či urbanizácia prírodného prostredia zapríčinili, že sa medvede zdržujú v čoraz tesnejšej blízkosti ľudských obydlí a strácajú plachosť. Všetky tieto faktory zvyšujú riziko stretu človeka s najväčšou slovenskou šelmou,“ konštatoval Karaska.
Pre uskutočnenie DNA analýzy početnosti medveďa hnedého zozbierali pracovníci ŠOP SR celkovo 2 179 vzoriek DNA, zväčša medvedieho trusu a srsti. Ich zber sa uskutočnil v dvoch fázach: od 1. septembra 2019 do 30. apríla 2020 a od 1. septembra 2020 do 30. apríla 2021. Vzorky boli získané neinvazívnou formou, pri ktorej nedošlo k rušeniu zvierat.
Odhady získané na základe genetiky sú v dobrej zhode s údajmi z klasického monitoringu na základe priameho pozorovania alebo sledovania pobytových znakov, ktorý dlhodobo prebieha v rade chráneným území, ktoré rovnako nepozorujú nárast počtu medveďov okrem lokálnych zmien populačnej hustoty spôsobených napríklad zmenami v rámci získavania potravy.
ŠOP SR dlhodobo poukazuje na problematiku ľahko dostupnej potravy v podobe nezabezpečeného komunálneho odpadu, nelegálnych krmovísk či kukurice pestovanej v podhorských oblastiach, ktoré spôsobujú zmenu správania nielen u medveďa hnedého. Štatistiky jasne dokazujú, že počet útokov medveďa na človeka nesúvisí s počtom odlovených medveďov. Jediným efektívnym riešením je kombinácia odstránenia príčin vzniku zmeny správania sa medveďov s identifikáciou a následnou elimináciou medveďov s už nenávratne zmeneným správaním, ktoré ŠOP SR realizuje prostredníctvom činnosti Zásahového tímu pre medveďa hnedého.
Tlačovú správu spracoval Odbor komunikácie a propagácie Štátnej ochrany prírody SR
