Prehľad programov záchrany rastlín
|
Druh
|
Termín schválenia |
Obdobie realizácie |
|
alkana farbiarska (Alcanna tinctoria) |
2000 |
2001 - 2005 |
|
jesienka piesočná (Colchicum arenarium) |
2000 |
2001 - 2005 |
|
feruľa Sadlerova (Ferula sadleriana) |
2000 |
2001 - 2005 |
|
korunkovka strakatá (Frillaria meleagris) |
2000 |
2001 - 2005 |
|
trčuľa jednohľuzá (Herminium monorchis) |
2000 |
2001 - 2005 |
|
hľuzovec Loeselov (Liparis loeselii) |
2000 |
2001 - 2005 |
|
smldník piesočný Peucedanum arenarium) |
2000 |
2001 - 2005 |
|
palina rakúska (Artemisia austriaca) |
2001 |
2002 - 2006 |
|
kozinec drsný (Atragalus asper) |
2001 |
2002 - 2006 |
|
vstavačovec bledožltý (Dactylorhiza ochroleuca) |
2001 |
2002 - 2006 |
|
červenačka hustolistá (Groenlandia densa) |
2001 |
2002 - 2006 |
|
hrachor sedmohradský (Lathyrus transsilvanicus) |
2001 |
2002 - 2006 |
|
rumenica turnianska (Onosma tornensis) |
2001 |
2002 - 2006 |
|
pokrut jesenný (Spiranthes spiralis) |
2001 |
2002 - 2006 |
|
rosička anglická (Drosera anglica) |
2003 |
2004 - 2008 |
|
plavúnec zaplavovaný (Lycopodiella inundata) |
2003 |
2004 - 2008 |
|
hmyzovník Holubyho (Ophrys holubyana) |
2003 |
2004 - 2008 |
|
vstavač ploštičný pravý (Orchis coriophora) |
2003 |
2004 - 2008 |
|
ostroplod biely (Rhynchospora alba) |
2003 |
2004 - 2008 |
|
blatnica močiarna (Scheuchzeria palustris) |
2003 |
2004 - 2008 |
|
poniklec lúčny maďarský (Pulsatilla pratensis ssp. flavescens) |
2004 |
2005 - 2009 |
|
poniklec Zimmermannov (Pulsatilla zimmermannii) |
2004 |
2005 - 2009 |
|
ostrica výbežkatá (Carex chordorrhiza) |
2004 |
2005 - 2009 |
|
vstavač močiarny (Orchis palustris) |
2004 |
2005 - 2009 |
|
vstavač úhľadný (Orchis elegans) |
2004 |
2005 - 2009 |
|
červenohlav ihlancovitý (Anacamptis pyramidalis) |
2004 |
2005 - 2009 |
|
sivuľka prímorská (Glaux maritima) |
2005 |
2006 - 2010 |
|
ostrica blšná (Carex pulicaris) |
2005 |
2006 - 2010 |
|
alkana farbiarska (Alcanna tinctoria) - aktualizácia |
2009 |
2010 - 2014 |
|
jesienka piesočná (Colchicum arenarium) - aktualizácia |
2009 |
2010 - 2014 |
|
rosička anglická (Drosera anglica) - aktualizácia |
2009 |
2010 - 2014 |
|
hľuzovec Loesellov (Liparis loeselii) - aktualizácia |
2009 |
2010 - 2014 |
|
popolavec dlholistý moravský (Tephroseris longifolia ssp. moravica) |
2009 |
2010 - 2014 |
|
trčuľa jednohľuzá (Herminium monorchis) - aktualizácia |
2009 |
2010 - 2014 |
|
pokrut jesenný (Spiranthes spiralis) - aktualizácia |
2009 |
2010 - 2014 |
|
ľanček ľanovitý (Radiola linoides) |
2009 |
2010 - 2014 |
|
plavúnec zaplavovaný (Lycopodiella inundata) - aktualizácia |
2009 |
2010 - 2014 |
August
3.8. Objavenie Demänovskej jaskyne slobody (1921) - Demänovská jaskyňa slobody je krasová jaskyňa, jedna z Demänovských jaskýň. Demänovské jaskyne tvoria najväčšiu sústavu jaskýň na Slovensku. Tento komplex sa nachádza v Demänovskej doline na severnej strane Nízkych Tatier. Jaskyňa Slobody je na kvapľovú výzdobu najbohatšia. Kvaple v jaskyni rastú veľmi pomaly, čo je vidieť na sklovitom brku vo Veľkom dóme, ktoré podrástlo za 10 rokov len o 2 mm. Teplota jaskyne je 6 ? 7 °C a relatívna vlhkosť 95 ? 97 %. 10. augusta 1924 bola jaskyňa pre verejnosť sprístupnená.
5.8. Objavenie Belianskej jaskyne (1881) - Belianska jaskyňa je najväčšia a jediná sprístupnená vysokohorská kvapľová jaskyňa v Tatranskom národnom parku. Jaskyňa bola známa zlatokopom už roku 1826, o čom svedčia aj uhľom písané mená a dátumy na jej stenách. Okolo roku 1934 sa v jaskyni robili pokusy so zaľadnením spodných častí, no pokusmi sa poškodila kvapľová výzdoba a praskali vápencové steny jaskyne, preto sa neskôr s pokusmi prestalo.
12.8. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Poľana (1981) - rozloha CHKO Poľana je 20 360 ha. Poľana sa radí medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe a je najvyšším sopečným pohorím na Slovensku. Celé pohorie je súčasťou karpatského oblúka. Vplyvom jeho vysunutia na juh a výškového rozpätia skoro 1000 m (najnižší bod 460 m a najvyšší 1458 m n.m.) sa tu vyskytujú na relatívne malom území teplomilné aj horské druhy rastlín a živočíchov.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.