Dohovory čiastočne súvisiace s ochranou prírody
Dohovor o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier:
Podpis: 17. 3. 1992 v Helsinkách
V SR účinný od: 5. 10. 1999
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí slovenskej republiky č. 358/2002 Z. z. (Čiastka 148) - Dohovor o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier
Dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja:
Podpis: 29. 6. 1994 v Sofii
V SR účinný od: 22. 10. 1998
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 356/2002 Z. z. (Čiastka 148) - Dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja
Európsky dohovor o krajine:
Podpis: 20. 10. 2000 vo Florencii
SR podpísala: 30.5.2005
V SR účinný od: 01.12.2005
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 515/2005 Z. z. (Čiastka 210) - Európsky dohovor o krajine
Medzinárodný dohovor o regulácii lovu veľrýb:
Podpis: 2. 12. 1946 vo Washingtone
V SR účinný od: 22. 3. 2005
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 263/2005 Z. z. (Čiastka 114) - Medzinárodný dohovor o regulácii lovu veľrýb
Zmluva o Antarktíde
Popis: 1. 12. 1959 vo Washingtone
V SR účinná od: 14. 6. 1962
Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 76/1962 Zb. (Čiastka 40) o Zmluve o Antarktíde
- prvá zmluva v histórii vzťahujúca sa na celý kontinent, ktorý sa v záujme vedy a pokroku celého ľudstva môže podľa Zmluvy využívať len na mierové účely a na slobodný vedecký výskum s podporou medzinárodnej spolupráce
- územné vymedzenie platnosti zmluvy určené južne od 60. rovnobežky južnej zemepisnej šírky, vrátane plávajúcich ľadovcov
Povinnosti zmluvných strán:
- neuskutočňovať v Antarktíde akékoľvek aktivity vojenského charakteru, jadrové výbuchy, ako aj zneškodňovanie rádioaktívneho odpadu
- chrániť a uchovávať biotické zdroje Antarktídy (článok 9)
- podporovať vedecké bádanie a medzinárodnú vedeckú spoluprácu na jej území a vyjadrovať sa k otázkam týkajúcim sa výkonu jurisdikcie v Antarktíde
- informovať sa vzájomne o plánoch vedeckých práv v Antarktíde, vymieňať si údaje a výsledky vedeckých pozorovaní, zabezpečiť k nim voľný prístup a tiež umožniť výmenu vedeckého personálu medzi výpravami a stanicami
- dodržiavať oznamovaciu povinnosť voči ostatným zmluvným stranám o všetkých výpravách, staniciach a o každom vojenskom personáli či vybavení určenom na vyslanie do Antarktídy
August
3.8. Objavenie Demänovskej jaskyne slobody (1921) - Demänovská jaskyňa slobody je krasová jaskyňa, jedna z Demänovských jaskýň. Demänovské jaskyne tvoria najväčšiu sústavu jaskýň na Slovensku. Tento komplex sa nachádza v Demänovskej doline na severnej strane Nízkych Tatier. Jaskyňa Slobody je na kvapľovú výzdobu najbohatšia. Kvaple v jaskyni rastú veľmi pomaly, čo je vidieť na sklovitom brku vo Veľkom dóme, ktoré podrástlo za 10 rokov len o 2 mm. Teplota jaskyne je 6 ? 7 °C a relatívna vlhkosť 95 ? 97 %. 10. augusta 1924 bola jaskyňa pre verejnosť sprístupnená.
5.8. Objavenie Belianskej jaskyne (1881) - Belianska jaskyňa je najväčšia a jediná sprístupnená vysokohorská kvapľová jaskyňa v Tatranskom národnom parku. Jaskyňa bola známa zlatokopom už roku 1826, o čom svedčia aj uhľom písané mená a dátumy na jej stenách. Okolo roku 1934 sa v jaskyni robili pokusy so zaľadnením spodných častí, no pokusmi sa poškodila kvapľová výzdoba a praskali vápencové steny jaskyne, preto sa neskôr s pokusmi prestalo.
12.8. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Poľana (1981) - rozloha CHKO Poľana je 20 360 ha. Poľana sa radí medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe a je najvyšším sopečným pohorím na Slovensku. Celé pohorie je súčasťou karpatského oblúka. Vplyvom jeho vysunutia na juh a výškového rozpätia skoro 1000 m (najnižší bod 460 m a najvyšší 1458 m n.m.) sa tu vyskytujú na relatívne malom území teplomilné aj horské druhy rastlín a živočíchov.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.