Najmenší národný park na Slovensku, Pieninský národný park (PIENAP), oslavuje 50. výročie svojho vzniku. Pri tejto príležitosti sa vo štvrtok a v piatok konala v Červenom Kláštore a jeho okolí dvojdňová konferencia k tomuto výročiu.
Najmenší národný park na Slovensku, Pieninský národný park (PIENAP), oslavuje 50. výročie svojho vzniku. Pri tejto príležitosti sa vo štvrtok a v piatok konala v Červenom Kláštore a jeho okolí dvojdňová konferencia k tomuto výročiu.
Ochranári v zastúpení zamestnancov riaditeľstva ŠOP SR a Správy CHKO Dunajské luhy sa v piatok 20. októbra podieľali na dosiahnutí ENVIROREKORDU, ktorý organizovalo Stredisko environmentálnej výchovy Slovenskej agentúry životného prostredia - Dropie spoločne s partnerom Bratislavským regionálnym ochranárskym združením v rámci projektu LIFE12 NAT/SK/001155 Ochrana vtákov v CHVÚ Ostrovné lúky.
Banská Bystrica (30. septembra 2017) - Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) so znepokojením sleduje mediálne vyjadrenia lesníkov na tému ochrany prírody v chránených oblastiach. Vyhlásenia na adresu ŠOP SR sa pohybujú na škále od nečinnosti, cez prehnanú činnosť až po priame obviňovanie Štátnej ochrany prírody z takzvaných podkôrnikových kalamít. Štátnym ochrancom prírody teda nezostáva iná možnosť ako sa voči týmto vyhláseniam ohradiť.
Revúca (27. septembra 2017) - Národný park Muránska planina, jeden z najmladších národných parkov na Slovensku, oslavuje v týchto dňoch 20. výročie svojho vyhlásenia. Muránska planina je jednou z najzachovalejších krasových oblastí Slovenska, oplývajúca množstvom povrchových i podzemných krasových javov.
Šamorín (20. septembra) – Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky sa zapája do unikátneho projektu Cezhraničnej spolupráce Slovensko – Maďarská republika, ktorý bude realizovať spoločne s Národným parkom Ferto - Hanság v Maďarsku.
Štátna ochrana prírody SR Vás pozýva na tlačovú konferenciu k maďarsko - slovenskému projektu prírodného parku Szigetkoz - Žitný Ostrov, ktorá sa uskutoční v stredu 20. septembra o 10.00 hodine v Šamoríne na Parkovej ulici 4 v zasadačke Fórum Inštitútu.
Objekty mäkkého turizmu, vyčistené chodníky, nové edukačné tabule, rôzne informačné materiály pre turistov a ďalšie aktivity sa počas poldruha roka realizovali v rámci nórskeho projektu Ochrana prírody ako príležitosť pre regionálny rozvoj v prihraničnom území na slovenskej a ukrajinskej strane.
1.4. Svetový deň vtáctva - korene tohto sviatku siahajú až do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Tento dátum sa spája s príletmi sťahovavých vtákov a podľa ornitológov je apríl mesiacom, kedy k nám priletí najviac vtákov, odhaduje sa až 30 miliónov. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie.
20.4. Sprístupnenie Jasovskej jaskyne pre verejnosť (1846) - Jasovská jaskyňa najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku sa nachádzajúca pri obci Jasov v okrese Košice - okolie v Košickom kraji. V roku 1846 bola čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. Jej dĺžka je 2 811 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 550 m (dĺžka prehliadkovej trasy je 720 m).
22.4. Svetový deň Zeme - tento sviatok je ovplyvnený pôvodnými dňami Zeme, ktoré sa konali pri oslavách jarnej rovnodennosti. Prvý Deň Zeme bol oslávený v San Franciscu v roku 1970. OSN začala tento sviatok sláviť o rok neskôr. V roku 1990 sa k Amerike pripojil aj zvyšok sveta a 22. apríl sa stal Medzinárodným dňom Zeme. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na dopady ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu diskusiu o možných riešeniach.
24.4. Objavenie Bystrianskej jaskyne (1926) - o otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Do jej ďalších priestorov prenikli objavitelia v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, sa objavila v roku 1926. Časť jaskyne sa verejnosti sprístupnila v rokoch 1939 a 1940. V terajšom stave je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa Bystrianska jaskyňa využíva na speleoterapiu.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.