Zverejnené výsledky Štúdie odhadu početnosti medveďa hnedého na Slovensku vypracované Univerzitou Karlovou (UK) Praha v spolupráci so Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) vyvolali v posledných dňoch celospoločenskú diskusiu a množstvo špekulácií. Výsledky štúdie, ktoré poukazujú na stabilný stav populácie, však potvrdzujú aj dáta z monitoringov v mnohých chránených územiach.
Napriek často medializovaným správam o „premnožení“ medveďov na našom území, výsledky výskumu poukazujú na relatívne stabilnú populáciu. Na základe modelovania veľkosti populácie stanovila UK Praha celkový počet našej najväčšej šelmy na 1056, v intervale spoľahlivosti medzi 1012 až 1275 jedincov.
Odhad efektívnej veľkosti populácie, ktorá ukazuje ako rýchlo populácia stráca genetickú variabilitu, je však nižší -266 jedincov. Ako uvádza doc. Pavel Hulva z Prírodovedeckej fakulty UK Praha: „Populácia medveďov na Slovensku stráca genetickú variabilitu akoby mala približne 250 jedincov. Z evolučne genetického hľadiska tak ide o malú populáciu, ktorá môže byť výrazne ovplyvnená náhodnými faktormi. Analýzy životaschopnosti populácie ukázali, že mysliteľné sú aj negatívne scenáre vývoja početnosti.“
Zaujímavé je však pozrieť sa na odhady veľkosti populácie medveďa v jednotlivých chránených územiach. Najvyššia početnosť medveďov sa aj prostredníctvom štúdie potvrdila v Chránenej krajinnej oblasti Poľana, kde sa odhad pohybuje na úrovni 278 jedincov. Druhý najväčší počet zmieňuje štúdia v Národnom parku (NP) Malá Fatra. Ako uvádza zoológ NP Malá Fatra Michal Kalaš: „V území Národného parku Malá Fatra realizujeme pravidelný monitoring veľkých šeliem formou priameho pozorovania už od roku 2003. Pozorované jedince je preto možné pomerne dobre opísať (veľkosť, sfarbenie, počet a vek mláďat a pod.), presne určiť lokalitu a čas pozorovania čo prispieva k selekcii možných opakovaných pozorovaní rovnakých jedincov. Medvede sú pozorované bez použitia vnadenia, teda je možné zachytiť aj ich prirodzenú distribúciu v teréne. Tohtoročné čiastkové výsledky naznačujú, že k nárastu populácie nedochádza ani v našom území.“
V Národnom parku Veľká Fatra autori štúdie prostredníctvom špeciálneho modelovacieho softwaru odhadujú populáciu medveďa na približne 146 jedincov. Zoologička národného parku Mária Apfelová potvrdzuje predpokladaný počet medveďov v území národného parku, pričom poukazuje najmä na fragmentovanosť krajiny a lokálne zmeny v distribúcii druhu. „Pozorujeme, že návyky medveďa z vnadísk v lesoch na nepôvodnú a neprirodzenú potravu sa odrážajú na zmenách v jeho správaní a priestorovej distribúcii. Medveď ako dlhoveký živočích a generalista reaguje na ponuku, využíva a učí sa získavať dostupné zdroje a následne ich aktívne vyhľadávať. Naučil sa využívať ako zdroj potravy poľnohospodársku pôdu osiatu kukuricou a inými energeticky bohatými zdrojmi potravy, dostupnosť biologického odpadu z odlovenej zveri ako aj neprirodzenú potravu z vnadísk a krmovísk. Pri opakovanej skúsenosti utvrdzuje svoje stereotypy a správanie,“ dopĺňa Mária Apfelová.
Tieto pozorovania potvrdzuje aj štúdia zameraná na potravnú ekológiu medveďa hnedého z územia Poľany a Veporských vrchov publikovaná v zahraničí v roku 2016. Štúdia poukazuje na to, že približne 20% energetickej hodnoty medvede prijímali z potravy antropogénneho pôvodu, napr. z obilnín, kukurice a ovocných drevín. Značný podiel tejto potravy pochádzal z miest prikrmovania zveri v lese, nielen z polí, kde okrem raticovej zveri chodili aj medvede.
Zredukovaním dostupnosti jadrového krmiva v lese a minimalizovanie jeho použitia pre vnadenie diviakov v množstve 1 kg na deň, boli medvede pripravené o významný zdroj potravy, ktorý ich udržiaval v lesnom prostredí pričom nedošlo k zníženiu celkovej početnosti medveďov, ktorá bola na tento zdroj potravy nastavená. Ako vysvetľuje zoológ ŠOP SR Slavomír Fiňďo: „Táto dramatická zmena sa udiala rýchlo počas niekoľkých minulých rokov, čo donútilo medvede hľadať vo zvýšenej miere potravu v agrárnej krajine a blízkosti ľudských obydlí. Okrem toho vnútro-druhová agresia v medvedej populácii spôsobovaná najmä despotickým správaním dospelých samcov voči spoludruhom, najmä tohoročným mláďatám a ich matkám, núti časť populácie hľadať útočisko pri ľuďoch.“
Prezentované výsledky štúdie nepopierajú skutočnosť, že medveď môže byť pre človeka nebezpečný, ani v žiadnom prípade nebagatelizujú obavy verejnosti. U tohto druhu však neexistuje jednoduchý vzťah medzi veľkosťou populácie a množstvom nebezpečných stretov s človekom. Aj malá zmena správania sa ľudskej populácie významne ovplyvňuje pravdepodobnosť interakcie medzi obidvoma druhmi. Štúdia zároveň zdôrazňuje potrebu kľúčových preventívnych a proaktívnych opatrení.
Doplňujúce údaje o Štúdii Odhadu početnosti populácie medveďa hnedého analýzou DNA:
- Monitoring početnosti medveďa hnedého bol realizovaný prostredníctvom projektu „Realizácia programov starostlivosti o veľké šelmy na Slovensku“, v rámci ktorého ŠOP SR uzatvorila zmluvu o dielo s Prírodovedeckou fakultou UK v Prahe. Predmetom tejto zmluvy je „Vypracovanie štúdií odhadu početnosti chránených druhov veľkých šeliem (vlk dravý, rys ostrovid a medveď hnedý) a vypracovanie štúdie stupňa hybridizácie vlka dravého s príbuznými druhmi živočíchov (šakal zlatý, pes domáci) analýzou DNA.“
- Zmluva sa teda netýka len samotnej početnosti medveďa hnedého, ale aj ďalších údajov u všetkých troch veľkých šeliem žijúcich na Slovensku. Sú to údaje ako napríklad určenie pomeru pohlavia, určenie populačnej hustoty v geografických celkoch, určenie stupňa hybridizácie vlka, určenie zloženia potravy či vyšetrenie na parazity. Prebiehajúci výskum je považovaný za veľmi unikátny svojim širokým záberom.
- Zber vzoriek DNA medveďa hnedého sa uskutočnil v dvoch fázach: od 1. septembra 2019 do 30. apríla 2020 a od 1. septembra 2020 do 30. apríla 2021. Vzorky boli získané neinvazívnou formou, pri ktorej nedošlo k rušeniu zvierat.
- V uvedenom období sa vzorky zbierajú z toho dôvodu, aby bol vylúčený prírastok mláďat. Populácia medveďa tak bola uzatvorená čo znamená, že sa od začiatku zbierali vzorky všetkých vekových kategórií (tohoročné medvieďatá v jeseni, dospievajúce a dospelé jedince).
- Pre uskutočnenie DNA analýzy početnosti medveďa hnedého zozbierali pracovníci ŠOP SR spolu dobrovoľníkmi celkovo 2 172 vzoriek DNA, zväčša medvedieho trusu a srsti.
- Posledná odborne akceptovaná štúdia bola realizovaná v rokoch 2013 - 2014 na základe DNA analýzy trusu, ktorú realizoval tím profesora Ladislava Pauleho. Táto štúdia stanovila odhad početnosti západokarpatskej populácie medveďov porovnateľnou metódou na 1 214 jedincov. Pre analýzu genotypov použili 2 977 vzoriek, z nich však 1 143 museli pre rôzne príčiny vylúčiť, takže nakoniec použili 1 834 vzoriek.
- Za analýzu zozbieraných DNA vzoriek medveďa hnedého a vypracovanie štúdie Karlovou univerzitou v Prahe bola zhotoviteľovi vyplatená suma 101 174,88 EUR. Na zber dát, mimo kontraktu s UK Praha, boli vynaložené financie v hodnote 126 000 EUR. Náklady na vyhotovenie štúdie sa spolu teda pohybujú v hodnote 227 174,88 EUR.
- Na predchádzajúci výskum o početnosti medveďa hnedého v SR, spracovateľom ktorého bola Technická univerzita vo Zvolene, bolo v roku 2013 vyčlenených 283 627 €. Celková hodnota zákazky, ktorá bola predmetom zmluvy č.: ŠOP SR/122/2013 predstavovala sumu 337 921 € a boli v nej zahrnuté tiež štúdie zamerané na tetrova hlucháňa a vydru riečnu. Zmluva je prístupná na Centrálnom registri zmlúv
- Všetky potrebné informácie k Monitoringu medveďa hnedého na Slovensku sú dostupné na web stránke ŠOP SR https://www.sopsr.sk/web/?cl=251
Tlačovú správu spracoval Odbor komunikácie a propagácie Štátnej ochrany prírody SR
