Zasadnutie konferencie zmluvných strán Bonnského dohovoru

Zasadnutie konferencie zmluvných strán Bonnského dohovoru



V dňoch 12. až 17. februára 2024 sa v historickom Samarkande v Uzbekistane stretávajú na 14. zasadnutí konferencie zmluvných strán Dohovoru o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov, tzv. Bonnský dohovor (Convention on Migratory Species, ďalej aj ako CMS) zástupcovia štátov, medzivládnych a mimovládnych organizácií, vedeckých inštitúcií a iných zainteresovaných strán.

Stretnutie je jedným z najvýznamnejších globálnych stretnutí o biodiverzite od prijatia Kunmingsko-Montrealského globálneho rámca pre biodiverzitu v roku 2022 a bude sa zaoberať širokou škálou dôležitých priorít ochrany a nových iniciatív, vrátane tých, ktoré podporia implementáciu globálneho rámca pre biodiverzitu.

Na významnom medzinárodnom stretnutí, ktoré sa koná každé 3 roky, sa rokuje o návrhoch rezolúcií a ďalších dokumentoch s dôrazom na otázky ochrany sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (vtákov, rýb, cicavcov vrátane morských druhov živočíchov celého sveta). Na programe zasadnutia je aj hodnotenie plnenia cieľov Strategického plánu Bonnského dohovoru pre obdobie 2015 – 2023, ako aj o schválenie nového Strategického plánu Bonnského dohovoru na obdobie do roku 2032. Rovnako sa prejednáva stav plnenia jednotlivých dohôd a memoránd, podpísaných v rámci Bonnského dohovoru pre vybrané druhy, ako aj akčných plánov pre ohrozené sťahovavé druhy živočíchov.

Slovenskú delegáciu na zasadnutí vedie Michaela Môciková z Ministerstva životného prostredia SR. Súčasťou delegácie je aj zoologička Andrea Lešová zo Štátnej ochrany prírody SR.



Okrem plenárnych zasadnutí sú organizované aj zasadnutia pracovných skupín a sprievodné podujatia k aktuálnym témam. Značná pozornosť je venovaná aj výzvam, ktorým čelia populácie morských druhov živočíchov, vplyvu hluku, zrážok s plavidlami, hodnotí sa vplyv hlbokomorskej ťažby a znečistenia morí. Na konferencii odznie aj problematika vymedzenia oblastí významných pre vybrané druhy živočíchov, ale aj vplyv svetelného znečistenia a úbytku hmyzu, ktoré ohrozuje populácie sťahovavých druhov živočíchov. Samostatná diskusia je plánovaná aj na tému prípravy Atlasu sťahovavých druhov živočíchovprevencie otráv sťahovavých druhov živočíchov. Témy sú významné aj pre Slovenskú republiku, ktorá sa bude podieľať na plnení príslušných rezolúcií.

Motto konferencie „Príroda nepozná hranice“ reflektuje na potrebu zaistenia účinnej a úspešnej ochrany sťahovavých druhov živočíchov cez realizáciu medzinárodnej celosvetovej spolupráce a koordinácie. Populácie sťahovavých druhov živočíchov je nevyhnutné chrániť na všetkých miestach ich výskytu, vrátane migračných trás.

Medzi kľúčové výsledky Rokovania COP 14 patrí:  
Prierezové témy:
  • Posilnené uznesenie o zmene klímy a schválenie správy o zmene klímy u sťahovavých druhov.
  • Posilnené opatrenia na riešenie nezákonného a neudržateľného odchytu sťahovavých druhov.
  • Opatrenia na podporu ekologickej konektivity.
  • Nové globálne usmernenia týkajúce sa vplyvu svetelného znečistenia na sťahovavé druhy.
  • Odporúčania týkajúce sa riešenia výstavby lineárnej infraštruktúry a posudzovania vplyvov.
  • Schválenie novej vedeckej správy "Úbytok hmyzu a jeho hrozba pre populácie sťahovavých hmyzožravých živočíchov" a Výzva pre Vedeckú radu CMS na vypracovanie nových usmernení.
  • Prijatie nového rozhodnutia o zdraví voľne žijúcich živočíchov, ktoré povzbudzuje strany CMS k implementácii odporúčaní vedeckej správy "Sťahovavé druhy a zdravie: Prehľad migrácie a dynamiky chorôb voľne žijúcich živočíchov a zdravia sťahovavých druhov, v kontexte jedného zdravia", ktoré bolo tiež schválené COP.
  •  
Uznesenia týkajúce sa jednotlivých druhov:
  • Zmeny v prílohách CMS na zaradenie ďalších štrnástich druhov potrebujúcich medzinárodnú ochranu, ako je rys ostrovid (Lynx lynx), manul stepný /mačka Pallas (Otocolobus manul), žralok piesočný (Carcharias taurus) či kulíkovec šedý (Pluvianellus socialis). Tieto druhy boli zaradené do prílohy II. Dohovoru CMS. 
  • Nové zosúladené akcie ako prioritné ochranné opatrenia pre šesť druhov, vrátane šimpanza, kaloňa slamového (Eidolon helvum) a žraloka modrého (Prionace glauca), a rozšírenie existujúcich opatrení pre deväť druhov, ako je žirafa, delfín kamerunský či albatros južný.



Uznesenia týkajúce sa sťahovavých vodných druhov:

  • Nový mandát týkajúci sa riešenia dopadov ťažby nerastov na dne morí na sťahovavé druhy, ich korisť a ich ekosystémy.
  • Posilnený mandát týkajúci sa boja proti vedľajším úlovkom a konzumácii vodných živočíchov, ktoré spôsobujú celosvetový problém pre malé veľryby, žraloky, morské korytnačky a morské vtáky.
  • Tri nové akčné plány pre vodné druhy a to pre delfína kamerunského (Sousa teuszii), karetu pravú (Eretmochelys imbricata) a poloraju európsku (Squatina squatina).
  • Nové uznesenie o znižovaní rizika zrážok plavidiel pre morskú megafaunu, založené na novej vedeckej správe predstavenej na stretnutí COP: "Obmedzenie globálnej kolízie lodí so žralokmi veľrybými. Pochopenie rastúcej hrozby pre najväčšie ryby sveta", ktorá sa zameriava na žraloky veľrybé zaradené v Prílohách I a II.

Uznesenia týkajúce sa sťahovavých vtákov:
  • Po takmer dvoch desaťročiach neúspešných rokovaní bola prijatá Dohoda o iniciatíve pre stredoázijskú migráčnú trasu, ktorá sa týka 30 štátov. Prijatá iniciatíva zahŕňa zriadenie koordinačnej jednotky v Indii s finančnou podporou vlády.
  • Dohoda o novom prístupe ku globálnej koordinácii trás preletov pod záštitou CMS pre strany CMS ako aj pre ne-CMS strany a partnerov.
  • Rozšírenie a posilnenie prevencie nezákonného lovu, odchytu a obchodu so sťahovavými vtákmi s výzvou na posilnenie nedávno vytvorenej Ázijsko-pacifickej medzivládnej pracovnej skupiny a Dohoda o spustení novej pracovnej skupiny na juhozápade Ázie, na základe úspešného modelu pracovnej skupiny v oblasti Stredomoria.

Uznesenia týkajúce sa suchozemských druhov:
  • Množstvo druhovo špecifických a celoštátnych iniciatív, ako napríklad nová cezhraničná iniciatíva pre jaguáry.
  • Zriadenie novej iniciatívy v severnej Afrike na Sahelo-saharskú megafaunu na základe fungujúceho úspešného modelu iniciatívy CMS - Stredoázijská Iniciatíva pre cicavce (CAMI). Iniciatíva zahŕňa ambiciózne akčné plány pre kriticky ohrozené druhy, ako napríklad antilopa adax a gazela dama.
  • Ako súčasť CAMI, Uzbekistan zároveň oznámil nový program pre introdukciu geparda do krajiny.




Doplňujúce informácie: 
 

Príspevok spracovali: 
Ing. Michaela Môciková, Sekcia ochrany prírody a biodiverzity Ministerstva životného prostredia SR
Ing. Andrea Lešová, PhD, Odbor územnej a druhovej ochrany Štátnej ochrany prírody SR
v spolupráci s Mgr. Kristína Bocková, PhD., Odbor komunikácie a propagácie Štátnej ochrany prírody SR

Všetky správy

Apríl

Počuli ste, že...