Posledným dňom mesiaca marec skončil svoje dlhoročné pôsobenie v ŠOP SR náš kolega, dendrológ, Milan Krištof. Jeho pôsobenie v organizáciách zabezpečujúcich ochranu prírody na Slovensku začalo 18. augusta 1986 na pozícii odborného pracovníka v Krajskom ústave štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici. Pána Krištofa sme oslovili, aby nám povedal viac o svojej dlhoročnej ochranárskej púti a prinášame vám s ním rozhovor.
Aké dôvody, motivácia či okolnosti vás viedli k štúdiu a k práci pre ochranu prírody?
S ochranou prírody som začínal v polovici sedemdesiatych rokov minulého storočia ako študent gymnázia v Partizánskom v ornitologickej sekcii Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny spolu so spolužiakmi, Stanom Harvančíkom, v súčasnosti zoológom na Správe CHKO Ponitrie a Rudom Kropilom, dnes rektorom Technickej univerzity vo Zvolene. Vo zväze sa postupne vyprofilovala aj skupina na ochranu starých a pamätných stromov, čo ma oslovilo a neskôr po ukončení štúdia som sa tomu začal venovať aj profesionálne. Ako študent som sa zároveň zúčastňoval biologických olympiád s tematikou fenologického pozorovania drevín.
Akú vysokú školu ste navštevovali?
Vyštudoval som Vysokú školu lesnícku a drevársku vo Zvolene. Neskôr, v rokoch 1988 až 1989, som si vzdelanie doplnil trojsemestrovým postgraduálnym štúdiom na tej istej škole v špecializácii Ochrana a tvorba krajiny. V roku 2007 som úspešne absolvoval skúšky znalca v odbore Ochrana životného prostredia, v odvetví Ochrana prírody a krajiny.
Kedy ste nastúpili do služby ochrany prírody na Slovensku? Konkrétne na akú pozíciu?
V ochrane prírody som začal profesionálne pôsobiť od 18. augusta 1986 na pozícii odborného pracovníka na Krajskom ústave štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici, pracovisko Lazovná 10. Materská organizácia do vzniku Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (do 1.7. 2000) prešla viacerými organizačnými zmenami. Bez toho, že by som fyzicky zmenil stoličku som bol od 1.9. 1990 do 31.3. 1992 zamestnancom ÚŠOP, Stredisko Banská Bystrica na pozícii odborný pracovník - lesník. Potom do 30.6. 1992 zamestnancom Strediska štátnej ochrany prírody Banská Bystrica. Od 1.7. 1993 to bola Slovenská agentúra životného prostredia, pobočka Banská Bystrica a pracoval som na pozícii lesníka. Od 1.11. 1995 som zmenil pôsobisko, nie zamestnávateľa, a odišiel som pracovať na SAŽP, odbor ochrany prírody na Tajovského 28 do starej budovy terajšej SAŽP. Od 1.1. 1997 som sa po zmene názvu organizácie na SAŽP, Centrum ochrany prírody a krajiny opäť presťahoval na Lazovnú 10. Od 1.7. 2000 vznikla Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky a pracoval som v kumulovanej funkcii lesníka alebo dendrológa na organizačnej jednotke s názvom Centrum ochrany prírody a krajiny. V roku 2007 som dočasne pracoval aj na pozícii vedúceho odboru ochrany lesných biotopov. V roku 2008 sme sa presťahovali do novej budovy na Tajovského 28B. COPK postupne zaniklo a nahradil ho nový organizačný útvar ŠOP SR, Riaditeľstvo ŠOP SR, ktorý trvá dodnes. Pracovná pozícia lesníka a dendrológa sa v priebehu času od môjho prvého nástupu do zamestnania viackrát obmieňala, až napokon v roku 2017 mi dodatkom zmluvy definitívne bola zmenená pracovná pozícia na samostatnú funkciu dendrológa, v ktorej som pracoval až do 31. marca 2024.
Na ktoré zaujímavé prípady z praxe si rád spomínate?
Veľmi rád spomínam na spoločné stretnutia zamestnancov, či už boli výročné, každoročné alebo príležitostné a konané ako spoločenské, športové alebo pracovné. Mal som tiež rád služobné cesty, ktoré mi priniesli poznanie niečoho nového, obohatili ma o dovtedy nepoznané hodnoty chránených častí prírody a zároveň som bol užitočný pri praktickej realizácii opatrení na zlepšenie ich stavu alebo záchranu.
Aké úspechy na Slovensku sa podarili ochrane prírody?
Predpokladám, že otázka smeruje k problematike ochrany drevín rastúcich mimo lesa a chránených stromov.
V prvom rade je to legislatíva, ktorá vytýčila záujem spoločnosti o ochranu drevín rastúcich mimo lesa a tiež o chránené stromy.
V rokoch 2001 až 2003 ŠOP SR vydaním metodickej príručky s názvom Obce a ochrana drevín zabezpečovala metodickú podporu obciam, ktoré zákonom č. 416/2001 Z.z. nadobudli novú pôsobnosť s preneseným výkonom štátnej správy vo veciach ochrany drevín. Rovnako od uvedeného obdobia až do dnes sa formou odborných prednášok ŠOP SR každoročne zúčastňuje školení zamestnancov obcí na dosiahnutie spôsobilosti pre výkon činnosti na úseku ochrany drevín.
ŠOP SR zabezpečovala metodickú podporu aj pre činnosť svojich zamestnancov napríklad vydaním metodického listu Ošetrovanie chránených stromov v roku 2002 a v roku 2010 (neskôr aj 2015 a 2023) metodickú príručku s názvom Ochrana a starostlivosť o chránené stromy.
V roku 2002 v spolupráci so SAŽP bol vypracovaný a na webovom sídle organizácie vystavený Katalóg chránených stromov, určený prioritne pre verejnosť. V súčasnosti ho nahradil štátny zoznam chránených stromov, ktorý je ŠOP SR ako odborná organizácia ochrany prírody a krajiny povinná viesť z poverenia MŽP SR.
ŠOP SR v rokoch 2017 až 2019 zabezpečovala plnenie úlohy Prehodnocovanie národnej sústavy chránených stromov, kde na základe terénneho prieskumu bolo vypracovaných do 430 projektov na ochranu chránených stromov a postúpených na ďalšie legislatívne konanie na kompetentný orgán ochrany prírody. Posledným krokom ku splneniu úlohy prehodnocovania je vydanie vyhlášok všetkými okresnými úradmi v sídle kraja.
Ktorý chránený strom/y sú pre Vás osobne na Slovensku srdcu najbližší?
Menovite, taký konkrétny chránený strom nemám. Osobne obdivujem a fascinujú ma chránené stromy na jednej strane také, ktoré sú staré, optimálneho zdravotného stavu s impozantným a ľudskou činnosťou nenarušeným vzhľadom (takých je žiaľ v dôsledku urbanizácie a aktivít človeka veľmi málo) a na strane druhej také, ktoré sú veľmi staré, majú bizárne tvary, sú ľudskou rukou nedotknuté a svojim chátrajúcim vzhľadom dokladujú prirodzene prežité dlhé roky svojho života (takých je ešte menej). Čo sa týka druhového zastúpenia sú to najmä strednoveké alebo dlhoveké dreviny, z listnatých sú to lipy a duby, z ihličnatých jedle a tisy. Z nepôvodných druhov majú môj obdiv jedince fylogeneticky starých druhov alebo botanické zvláštnosti, napríklad ľáliovnik tulipánokvetý, magnólie, ginko alebo sekvojovec.
V jarnom období je aktuálna téma orezu stromov. Podľa čoho by mali samosprávy, alebo aj majitelia postupovať pri orezávaní stromov, prípadne čo sú najčastejšie chyby?
Rád by som konštatoval, že najlepšie je nerezať, pretože každý rez, aj ten dobre mienený, je pre strom v istom zmysle poškodením. Spolužitie človeka so stromami však prináša aj situácie, kedy ďalšia existencia stromu bez rezu nie je možná. Aby sa poškodenie rezom eliminovalo, boli na základe dlhodobého sledovania reakcie stromu na rez (vo svete aj u nás) vypracované a odporúčané viaceré metodické postupy. Jedným z nich je na Slovensku dlhodobo aplikovaná technická norma STN 8370 10 Ošetrovanie, udržiavanie a ochrana stromovej vegetácie, na ktorú sa pri starostlivosti o dreviny odvoláva aj vyhláška č. 170/2021 Z.z. ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. V roku 2015 bol vypracovaný (na jeho príprave participovala aj ŠOP SR) a SPU v Nitre vydaný arboristký štandard s názvom Rez stromov. Je vhodné aby majitelia pozemkov s výskytom drevín, vrátane samospráv, odporúčané metodické postupy akceptovali, respektíve na praktickú starostlivosť o dreviny prizvali arboristov, ktorí sú fyzickými alebo právnickými odborne spôsobilými osobami.
Čo ste považovali za najväčšiu motiváciu/ inšpiráciu pri svojej náročnej práci?
Bolo to presvedčenie, že bez stromov sa ľudská spoločnosť nezaobíde. Stromy a ich zoskupenia svojou ekologickou, environmentálnou a produkčnou funkciou majú nezastupiteľnú účasť pri udržiavaní a tvorbe krajiny, v ochrane prírody a životného prostredia, pri liečení a oddychu človeka a napokon v hospodárskej činnosti štátu.
Aké sú Vaše koníčky, záujmy vo voľnom čase, či obľúbené miesta v prírode
Kým vládzem je to ľahká turistika a bicyklovanie vlastným pohonom s cieľom spoznávať, tiež návštevy doteraz nepoznaných parkov s neobvyklým drevinovým zložením a historicky významných sakrálnych objektov. Rád tiež čítam, fotografujem a príležitostne sa v malom zabávam s drevom a inými prírodnými materiálmi.
Odkaz pre kolegov? Motto?
Odkaz adresujem najmä mojim bývalým kolegyniam a kolegom dendrológom.
"Nikdy sa nevzdávajte! Nech počiatočný nesúhlas, či nepochopenie vášho okolia nie sú pre vás neúspechom, ale nech sú novou inšpiráciou a povzbudením do ďalšej práce".
