Zahniezdenie plamienky driemavej v búdke

Zahniezdenie plamienky driemavej v búdke

Admin | 30. 04. 2019

Pracovníci našej Správy CHKO Ponitrie žnú úrodu svojej práce. Pred niekoľkými rokmi inštalovali v hornej časti územia pôsobnosti desiatky vtáčích búdok pre hniezdenie plamienok driemavých. A dnes sa môžu tešiť z prírastku až siedmich mláďat.

V rokoch 2009 – 2010 pracovníci Štátnej ochrany prírody SR, Správy CHKO Ponitrie v spolupráci s členmi Stráže prírody a Ochrany dravcov na Slovensku (RPS) inštalovali v okresoch Partizánske a Topoľčany 10 ks búdok určených pre hniezdenie plamienok driemavých v rôznych poľnohospodárskych objektoch. Z časových a finančných dôvodov sa však kontrolovali len sporadicky. V tomto roku sme skontrolovali 5 búdok a v jednej z nich nás milo prekvapila prítomnosť plamienok. Odchovávajú tu až 7 mláďat, ktoré sme okrúžkovali. Vzhľadom na zvýšený stav hrabošov poľných v tomto roku, ktoré sú hlavnou potravou plamienok, je predpoklad, že väčšinu mláďat odchovajú. Hniezdenie vzácnej sovy budeme naďalej sledovať.

Plamienka driemavá (Tyto alba) je bezpochyby naša najkrajšia sova, charakteristická výrazným závojom srdcovitého tvaru na tvári. Je to typický synantropný druh sovy viazaný hniezdením na poľnohospodárske budovy, kostolné veže, povaly starších budov s otvorenou strechou a podobne. V posledných desaťročiach bol na Slovensku zaznamenaný výrazný pokles hniezdiacich párov, v niektorých oblastiach celkom vymizla.

Text: RNDr. Stanislav Harvančík

Foto: S. Harvančík a L. Šnírer

erb mesta Banská Bystrica

Centrálna evidencia
majetku

Máj

3.5. Deň slnka - deň Slnka vyhlásila OSN a je určený nielen na pripomenutie významu a dôležitosti Slnka, ale aj na propagáciu ekológie a významu ochrany životného prostredia, odborných činností a pozorovaní v oblasti slnečnej fyziky.

9.5. Svetový deň sťahovavého vtáctva - prvý Svetový deň vodného vtáctva bol vyhlásený na víkend 8.-9. apríla 2006 a odvtedy sa oslavuje v narastajúcom počte krajín a jeho popularita vzrastá a pomáha obrátiť pozornosť na div vtáčej migrácie a potrebu ochrany sťahovavých druhov na celom svete.

15.5. Sprístupnenie Gombaseckej jaskyne pre verejnosť (1955) - Gombasecká jaskyňa sa nachádza uprostred Národného parku Slovenský kras na západnom úpätí Silickej planiny. Jej vchod leží vo výške 250 m n. m. Jaskyňu objavili dobrovoľní jaskyniari z Rožňavy 21. novembra 1951 prekopaním Čiernej vyvieračky. Z celkovej dĺžky jaskyne (1 525 m), bolo od roku 1955 pre verejnosť sprístupnených 300 m.

22.5. Medzinárodný deň biodiverzity - tento deň patrí medzi medzinárodné dni, ktoré boli vyhlásené OSN. Od r. 1995 sa tento deň pripomínal 29. decembra. V decembri 2000 bolo na Valnom zhromaždení OSN rozhodnuté, že sa tento pamätný deň bude oslavovať 22. mája. Dátum 22. máj bol výhodnejší aj z praktického hľadiska, pretože pre mnohé krajiny nebolo jednoduché plánovať a organizovať významnejšie podujatia pred koncom kalendárneho roka.

23.5. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Kysuce (1984) -Chránená krajinná oblasť Kysuce na výmere 65 462 ha a je situovaná na severozápade Slovenska, pričom ju tvoria dve samostatné, od seba navzájom oddelené časti: západná javornícka a východná beskydská. Najvyšším bodom územia je Veľká Rača (1 236 m n. m.)

24.5. Európsky deň parkov - tému Európskeho dňa národných parkov vyhlasuje medzinárodná organizácia EUROPARC, ktorá združuje správy chránených území. Myšlienkou tohto podujatia je venovať jeden deň v roku chráneným územiam, ktoré sú cennou súčasťou európskeho kultúrneho a prírodného dedičstva a je našou povinnosťou ich chrániť a ďalej rozvíjať.

31.5. Deň otvárania studničiek - počas tohto dňa ľudia vyčistením otvárajú studničky v chotári. Ak by tak nevykonali, podľa povier by boli postihnuté nedostatkom vlahy. Ľudia tiež veria, že kto otvorí aspoň jednu studničku, bude počas nasledujúceho roka zdravý.

Počuli ste, že...

svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.

motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.

vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.