V časopise Diversity and Distributions, ktorý predstavuje prestížne periodikum zamerané na biogeografiu a ochranu prírody, vychádza v týchto dňoch článok popisujúci populačnú štruktúru vlka dravého (Canis lupus) v Západných Karpatoch. Aj napriek skutočnosti, že v Karpatoch žije najväčšia populácia vlka dravého v Európe, do súčasnosti chýbali podrobnejšie genetické údaje z tejto oblasti. Na uvedenom článku s názvom: „Wolves at the crossroad: Fission-fusion range biogeography in Western Carpathians and Central Europe“ sa podieľalo viacero autorov z niekoľkých významných inštitúcií zo štyroch stredoeurópskych krajín, pričom kľúčová bola spolupráca medzi slovenskou skupinou vedenou Ing. Vladimírom Antalom zo Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky a českým tímom vedeným doc. Pavlem Hulvou z Karlovej Univerzity v Prahe. Tento úspech zdôrazňuje aj fotografia vlkov, ktorá sa dostala na titulnú stranu februárového čísla spomínaného časopisu. Jej autorom je slovenský fotograf divokej prírody Dr. Stanislav Harvančík, taktiež zo Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky.
Karpatskí vlci sa geneticky i stavbou tela líšia od iných európskych populácií vlka, napr. sú nositeľmi vetvy mitochondriálnej DNA, ktorá bola typická pre už vyhynuté robustné vlky z dôb ľadových. Sú charakterizované väčšou lebkou a podľa publikovaných vedeckých prác v potrave preferujú jeleniu zver. Výskum ukázal, že genetická architektúra karpatskej populácie je silne ovplyvňovaná takzvaným efektom hrdla fľaše. Prejavilo sa to drastickým znížením hustoty populácie na začiatku a v polovici dvadsiateho storočia spôsobeným veľkým prenasledovaním zo strany človeka (lov, odchyt do pascí, vyrušovanie). V tomto období prežívali vlci len na východe Slovenska a v lokalitách vo vysokých pohoriach. Neskôr sa tieto populácie vlka prepojili. Pravdepodobne sa tak stalo aj v súvislosti so zastavením trávenia strychnínom a tiež aj s javom označovaným ako „forest transition“, čiže postupným zarastaním pastiev vo vyšších polohách. Genetická analýza zistila, že na Slovensku sa vyskytujú aj jedince vlka z takzvanej nížinnej populácie, ktorá v súčasnosti aj vďaka celoročnej ochrane expanduje a na niektorých lokalitách sa kríži s karpatskou populáciou.
V Karpatoch je aj dnes zrejmá určitá genetická izolácia jednotlivých oblastí. Vlci z východnej časti Slovenska vykazujú určitú podobnosť napríklad s rumunskou populáciou a predstavujú pôvodný typ vlka. Táto populácia však v súčasnosti môže byť negatívne ovplyvňovaná zmenami v krajine (výrub pôvodných a starých lesov). Analýzy fragmentácie krajiny ukázali, že tzv. priechodnosť krajiny pre veľké cicavce je na Slovensku lepšia ako napr. v Českej republike alebo v Nemecku, čo koreluje aj s pomerne veľkým výskytom veľkých šeliem na Slovensku oproti uvedeným krajinám. Aj napriek uvedenej skutočnosti sú populácie vlka na strednom a západnom Slovensku čiastočne oddelené vplyvom izolácie jednotlivých pohorí. Tento efekt je zosilnený líniovými stavbami v zaľudnených údoliach. Charakteristický je vplyv diaľnice D1, pričom sa tento trend izolácie populácií vlka bude výstavbou ďalších rýchlostných komunikácií stupňovať aj s negatívnymi dopadmi, ako je napr. zvýšená mortalita, inbreeding a podobne. V prípade, že spoločnosť bude požadovať relatívne dobrý stav divočiny oproti západným krajinám aj do budúcnosti a pre ďalšie generácie, je potrebné výstavbu dopravnej infraštruktúry plánovať premyslene, v spolupráci s odborníkmi na základe vedeckých a praktických skúseností z etológie veľkých cicavcov. Výsledkom by malo byť zaraďovanie technických objektov zachovávajúcich priechodnosť krajiny, ako sú napríklad ekodukty, estakády a tunely.
Odkaz na pôvodnú prácu:
Hulva P, Černá Bolfíková B, Woznicová V, Jindřichová M, Benešová M, Mysłajek RW, Nowak S, Szewczyk M, Niedźwiecka N, Figura M, Hájková A, Sándor AD, Zyka V, Romportl D, Kutal M, Finďo S, Antal V (2018) Wolves at the crossroad: fission-fusion range biogeography in the Western Carpathians and Central Europe. Diversity and Distributions, 24, 179–192.
http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/ddi.2018.24.issue-2/issuetoc
Kontakty:
Ing. Vladimír Antal
vladimir.antal@sopsr.sk
GSM: 00421 903 298 117
doc. RNDr. Pavel Hulva, Ph.D.
hulva@natur.cuni.cz
GSM: 00420 608 676 877
FOTO: Stanislav Harvančík
