Význam opatrení založených na prírodných procesoch pre klimatickú odolnosť z perspektívy EÚ
Svetová únia ochrany prírody IUCN bude aktívnym účastníkom na prebiehajúcej 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Prostredníctvom rady podujatí počas celej konferencie bude cieľom IUCN vyzdvihnúť najmä význam prírody a opatrení založených na prírodných procesoch v poskytovaní praktických riešení pre situácie súvisiace s klimatickou zmenou a adaptáciou na jej vplyv.
Opatrenia založené na prírodných procesoch (nature based solutions) sú efektívnym nástrojom zmiernenia vplyvov klimatických zmien a adaptácie na klimatickú zmenu. Diskusia bude najmä o európskom prístupe k implementácii týchto opatrení. Prezentujúci predstavia príležitosti využitia týchto opatrení a aj overené postupy na regionálnej a národnej úrovni a aj na úrovni EÚ.
Služby, ktoré poskytujú ekosystémy, sú efektívne využiteľné na zníženie emisií skleníkových vplyvov a na ochranu a zväčšenie uhlíkových úložísk. Zároveň sú využiteľné aj pri ochrane ľudských životov pred negatívnymi dopadmi klimatických zmien ako sú horúčavy, záplavy a suchá. Opatrenia založené na prírodných procesoch prispievajú k zvýšeniu odolnosti ekosystémov a tým k poskytovaniu dôležitých funkcií ako sú ochrana brehov, filtrácia vody, úrodnosť pôdy, kvalita ovzdušia a ukladanie uhlíka.
Prezentácia možností využitia opatrení založených na prírodných procesoch na zvýšenie odolnosti ekosystémov je v súlade so Stratégiou EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy a implementáciou Stratégie EÚ o zelenej infraštruktúre.
Mapovanie a hodnotenie ekosystémov a ich služieb je potrebné na zabezpečenie akceptácie a integrácie hodnoty ekosystémov do rozhodovacích procesov, politík a sektorov. Zároveň prispeje aj k identifikácii území prioritných z hľadiska potreby obnovy na miestnej a národnej úrovni a na úrovni EÚ.
Súkromné investície do ochrany a obnovy prírody je kľúčové. Začína však zhodnotením prírodného kapitálu vytvorením jednotnej metodiky. Ochrana a obnova prírodného kapitálu z hľadiska zabezpečenia poskytovania ekosystémových služieb môže obrátiť súčasné ekonomické výzvy na príležitosti dosiahnutia trvalo udržateľného rozvoja. Na dosiahnutie tohto cieľa je však nutná spolupráca medzi obchodnými spoločnosťami, vládami a občianskou spoločnosťou.
Viac informácií na webstránke IUCN:
http://iucn.org/news_homepage/events/unfccc2/events/2015_paris/
August
3.8. Objavenie Demänovskej jaskyne slobody (1921) - Demänovská jaskyňa slobody je krasová jaskyňa, jedna z Demänovských jaskýň. Demänovské jaskyne tvoria najväčšiu sústavu jaskýň na Slovensku. Tento komplex sa nachádza v Demänovskej doline na severnej strane Nízkych Tatier. Jaskyňa Slobody je na kvapľovú výzdobu najbohatšia. Kvaple v jaskyni rastú veľmi pomaly, čo je vidieť na sklovitom brku vo Veľkom dóme, ktoré podrástlo za 10 rokov len o 2 mm. Teplota jaskyne je 6 ? 7 °C a relatívna vlhkosť 95 ? 97 %. 10. augusta 1924 bola jaskyňa pre verejnosť sprístupnená.
5.8. Objavenie Belianskej jaskyne (1881) - Belianska jaskyňa je najväčšia a jediná sprístupnená vysokohorská kvapľová jaskyňa v Tatranskom národnom parku. Jaskyňa bola známa zlatokopom už roku 1826, o čom svedčia aj uhľom písané mená a dátumy na jej stenách. Okolo roku 1934 sa v jaskyni robili pokusy so zaľadnením spodných častí, no pokusmi sa poškodila kvapľová výzdoba a praskali vápencové steny jaskyne, preto sa neskôr s pokusmi prestalo.
12.8. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Poľana (1981) - rozloha CHKO Poľana je 20 360 ha. Poľana sa radí medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe a je najvyšším sopečným pohorím na Slovensku. Celé pohorie je súčasťou karpatského oblúka. Vplyvom jeho vysunutia na juh a výškového rozpätia skoro 1000 m (najnižší bod 460 m a najvyšší 1458 m n.m.) sa tu vyskytujú na relatívne malom území teplomilné aj horské druhy rastlín a živočíchov.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.