Význam opatrení založených na prírodných procesoch pre klimatickú odolnosť z perspektívy EÚ
Svetová únia ochrany prírody IUCN bude aktívnym účastníkom na prebiehajúcej 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Prostredníctvom rady podujatí počas celej konferencie bude cieľom IUCN vyzdvihnúť najmä význam prírody a opatrení založených na prírodných procesoch v poskytovaní praktických riešení pre situácie súvisiace s klimatickou zmenou a adaptáciou na jej vplyv.
Opatrenia založené na prírodných procesoch (nature based solutions) sú efektívnym nástrojom zmiernenia vplyvov klimatických zmien a adaptácie na klimatickú zmenu. Diskusia bude najmä o európskom prístupe k implementácii týchto opatrení. Prezentujúci predstavia príležitosti využitia týchto opatrení a aj overené postupy na regionálnej a národnej úrovni a aj na úrovni EÚ.
Služby, ktoré poskytujú ekosystémy, sú efektívne využiteľné na zníženie emisií skleníkových vplyvov a na ochranu a zväčšenie uhlíkových úložísk. Zároveň sú využiteľné aj pri ochrane ľudských životov pred negatívnymi dopadmi klimatických zmien ako sú horúčavy, záplavy a suchá. Opatrenia založené na prírodných procesoch prispievajú k zvýšeniu odolnosti ekosystémov a tým k poskytovaniu dôležitých funkcií ako sú ochrana brehov, filtrácia vody, úrodnosť pôdy, kvalita ovzdušia a ukladanie uhlíka.
Prezentácia možností využitia opatrení založených na prírodných procesoch na zvýšenie odolnosti ekosystémov je v súlade so Stratégiou EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy a implementáciou Stratégie EÚ o zelenej infraštruktúre.
Mapovanie a hodnotenie ekosystémov a ich služieb je potrebné na zabezpečenie akceptácie a integrácie hodnoty ekosystémov do rozhodovacích procesov, politík a sektorov. Zároveň prispeje aj k identifikácii území prioritných z hľadiska potreby obnovy na miestnej a národnej úrovni a na úrovni EÚ.
Súkromné investície do ochrany a obnovy prírody je kľúčové. Začína však zhodnotením prírodného kapitálu vytvorením jednotnej metodiky. Ochrana a obnova prírodného kapitálu z hľadiska zabezpečenia poskytovania ekosystémových služieb môže obrátiť súčasné ekonomické výzvy na príležitosti dosiahnutia trvalo udržateľného rozvoja. Na dosiahnutie tohto cieľa je však nutná spolupráca medzi obchodnými spoločnosťami, vládami a občianskou spoločnosťou.
Viac informácií na webstránke IUCN:
http://iucn.org/news_homepage/events/unfccc2/events/2015_paris/
Jún
1.6. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) - bol podpísaný v Berne 19. septembra 1979 a nadobudol platnosť 1. júna 1982. Cieľom dohovoru je ochrana voľne žijúcich rastlín a živočíchov a ich prírodných stanovíšť v Európe, osobitne tých, ktorých zachovanie vyžaduje spoluprácu niekoľkých štátov, pričom osobitný dôraz sa kladie na ohrozené a zraniteľné druhy, vrátane ohrozených a zraniteľných sťahovavých druhov.
5.6. Svetový deň životného prostredia - je celosvetovo venovaný ochrane životného prostredia a šíreniu dôležitosti environmentálnych myšlienok medzi ľuďmi. Tento deň je spomienkou na prvú konferenciu OSN o životnom prostredí, ktorá sa konala v dňoch 5. až 16. júna 1972 v Stockholme pod heslom "Je len jedna Zem".
14.6. Vyhlásenie Národného parku Nízke Tatry (1978) - NAPANT je rozlohou najväčší národný park Slovenska. Jeho najvyšším vrcholom je Ďumbier (2043 m n. m.). Pohorie sa tiahne stredom Slovenska východo-západným smerom v dĺžke takmer 100 km. Masív Kráľovej hole je pramenným miestom troch slovenských riek - Váhu, Hrona a Hnilca.
15.6. Objavenie Dobšinskej ľadovej jaskyne (1870) - Otvor do jaskyne s názvom "Ľadová diera" bol známy od nepamäti.. Zásluhou mesta Dobšiná bola jaskyňa sprístupnená už v roku 1871. Dobšinská ľadová jaskyňa sa v roku 1887 stala prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Uhorsku.
23.6. Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (Bonnský dohovor) - podľa miesta prijatia sa Dohovor nazýva tiež Bonský dohovor a je známy pod anglickou skratkou CMS. Dohovor je zameraný na ochranu a zachovanie terestriálnych, morských a lietajúcich migrujúcich druhov v celom ich areáli, pričom osobitnú pozornosť venuje tým druhom, ktorých stav prežívania je nepriaznivý.
24.6. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie (1985) ? CHKO Ponitrie bola vyhlásená dňa 24. júna 1985 a pôsobnosť správy: územie CHKO, územie okresov Bánovce nad Bebravou, Levice, Nitra, Partizánske, Prievidza, Topoľčany, Zlaté Moravce a čiastočne okresy Žarnovica a Žiar nad Hronom.
25.6. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Latorica (1990) ? CHKO Latorica bola vyhlásená dňa 25. júna 1990 a pôsobnosť správy: územie CHKO, územie okresov Michalovce, Trebišov Latorica je po Chránenej krajinnej oblasti Záhorie druhé veľkoplošné chránené územie nížinného typu krajiny. Najvýznamnejším fenoménom CHKO Latorica sú vzácne vodné a močiarne biocenózy.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.