Význam opatrení založených na prírodných procesoch pre klimatickú odolnosť z perspektívy EÚ
Svetová únia ochrany prírody IUCN bude aktívnym účastníkom na prebiehajúcej 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Prostredníctvom rady podujatí počas celej konferencie bude cieľom IUCN vyzdvihnúť najmä význam prírody a opatrení založených na prírodných procesoch v poskytovaní praktických riešení pre situácie súvisiace s klimatickou zmenou a adaptáciou na jej vplyv.
Opatrenia založené na prírodných procesoch (nature based solutions) sú efektívnym nástrojom zmiernenia vplyvov klimatických zmien a adaptácie na klimatickú zmenu. Diskusia bude najmä o európskom prístupe k implementácii týchto opatrení. Prezentujúci predstavia príležitosti využitia týchto opatrení a aj overené postupy na regionálnej a národnej úrovni a aj na úrovni EÚ.
Služby, ktoré poskytujú ekosystémy, sú efektívne využiteľné na zníženie emisií skleníkových vplyvov a na ochranu a zväčšenie uhlíkových úložísk. Zároveň sú využiteľné aj pri ochrane ľudských životov pred negatívnymi dopadmi klimatických zmien ako sú horúčavy, záplavy a suchá. Opatrenia založené na prírodných procesoch prispievajú k zvýšeniu odolnosti ekosystémov a tým k poskytovaniu dôležitých funkcií ako sú ochrana brehov, filtrácia vody, úrodnosť pôdy, kvalita ovzdušia a ukladanie uhlíka.
Prezentácia možností využitia opatrení založených na prírodných procesoch na zvýšenie odolnosti ekosystémov je v súlade so Stratégiou EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy a implementáciou Stratégie EÚ o zelenej infraštruktúre.
Mapovanie a hodnotenie ekosystémov a ich služieb je potrebné na zabezpečenie akceptácie a integrácie hodnoty ekosystémov do rozhodovacích procesov, politík a sektorov. Zároveň prispeje aj k identifikácii území prioritných z hľadiska potreby obnovy na miestnej a národnej úrovni a na úrovni EÚ.
Súkromné investície do ochrany a obnovy prírody je kľúčové. Začína však zhodnotením prírodného kapitálu vytvorením jednotnej metodiky. Ochrana a obnova prírodného kapitálu z hľadiska zabezpečenia poskytovania ekosystémových služieb môže obrátiť súčasné ekonomické výzvy na príležitosti dosiahnutia trvalo udržateľného rozvoja. Na dosiahnutie tohto cieľa je však nutná spolupráca medzi obchodnými spoločnosťami, vládami a občianskou spoločnosťou.
Viac informácií na webstránke IUCN:
http://iucn.org/news_homepage/events/unfccc2/events/2015_paris/
December
7.12. Objavenie Ochtinskej aragonitovej jaskyne (1954) - jaskyňu náhodne objavili v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej štôlne. Jaskyňa bola sprístupnená v roku 1972 v dĺžke 230 m ako jedna z troch aragonitových jaskýň na svete. Je národnou prírodnou pamiatkou a je zapísaná na zozname Svetového dedičstva UNESCO.
11.12. Vyhlásenie trilaterálnej SK-PL-UA biosférickej rezervácie Východné Karpaty (1998) - Biosférická rezervácia Východné Karpaty je cezhraničné chránené územie globálneho významu, ktoré bolo vyhlásené biosférickú rezerváciu UNESCO. Územie s rozlohou 2 132,11 km? sa nachádza vo Východných Karpatoch na území Poľska, Slovenska a Ukrajiny. Toto územie bolo od roku 1992 iba na území Poľska a Slovenska a až v roku 1998 sa pripojila aj ukrajinská časť a vznikla tak prvá trilaterálna biosférická rezervácia.
18.12. Vyhlásenie Tatranského národného parku (1948) - Poslanci Slovenskej národnej rady (SNR) zákonom č. 11/1948 zo dňa 18. decembra 1948 zriadili Tatranský národný park (TANAP). Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 1949.
28.12. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat (1973) s cieľom ochrany a zveľaďovania prírody a prírodných zdrojov, zabezpečenia koordinácie jej hospodárskeho využívania v súlade s ochranou prírodného bohatstva a prírodných krás vzhľadom na ich všestranný kultúrny, vedecký, ekonomický a zdravotno - rekreačný význam. V tomto chránenom území platí druhý stupeň ochrany.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.