Význam opatrení založených na prírodných procesoch pre klimatickú odolnosť z perspektívy EÚ
Svetová únia ochrany prírody IUCN bude aktívnym účastníkom na prebiehajúcej 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Prostredníctvom rady podujatí počas celej konferencie bude cieľom IUCN vyzdvihnúť najmä význam prírody a opatrení založených na prírodných procesoch v poskytovaní praktických riešení pre situácie súvisiace s klimatickou zmenou a adaptáciou na jej vplyv.
Opatrenia založené na prírodných procesoch (nature based solutions) sú efektívnym nástrojom zmiernenia vplyvov klimatických zmien a adaptácie na klimatickú zmenu. Diskusia bude najmä o európskom prístupe k implementácii týchto opatrení. Prezentujúci predstavia príležitosti využitia týchto opatrení a aj overené postupy na regionálnej a národnej úrovni a aj na úrovni EÚ.
Služby, ktoré poskytujú ekosystémy, sú efektívne využiteľné na zníženie emisií skleníkových vplyvov a na ochranu a zväčšenie uhlíkových úložísk. Zároveň sú využiteľné aj pri ochrane ľudských životov pred negatívnymi dopadmi klimatických zmien ako sú horúčavy, záplavy a suchá. Opatrenia založené na prírodných procesoch prispievajú k zvýšeniu odolnosti ekosystémov a tým k poskytovaniu dôležitých funkcií ako sú ochrana brehov, filtrácia vody, úrodnosť pôdy, kvalita ovzdušia a ukladanie uhlíka.
Prezentácia možností využitia opatrení založených na prírodných procesoch na zvýšenie odolnosti ekosystémov je v súlade so Stratégiou EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy a implementáciou Stratégie EÚ o zelenej infraštruktúre.
Mapovanie a hodnotenie ekosystémov a ich služieb je potrebné na zabezpečenie akceptácie a integrácie hodnoty ekosystémov do rozhodovacích procesov, politík a sektorov. Zároveň prispeje aj k identifikácii území prioritných z hľadiska potreby obnovy na miestnej a národnej úrovni a na úrovni EÚ.
Súkromné investície do ochrany a obnovy prírody je kľúčové. Začína však zhodnotením prírodného kapitálu vytvorením jednotnej metodiky. Ochrana a obnova prírodného kapitálu z hľadiska zabezpečenia poskytovania ekosystémových služieb môže obrátiť súčasné ekonomické výzvy na príležitosti dosiahnutia trvalo udržateľného rozvoja. Na dosiahnutie tohto cieľa je však nutná spolupráca medzi obchodnými spoločnosťami, vládami a občianskou spoločnosťou.
Viac informácií na webstránke IUCN:
http://iucn.org/news_homepage/events/unfccc2/events/2015_paris/
Február
1.2. Vyhlásenie biosférickej rezervácie Slovenský kras (1977) - národný park Slovenský kras bol založený 1. marca 2002 na území bývalej Chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras. Od 1. marca 1977, kedy bol zahrnutý do programu UNESCO "Človek a biosféra" sa stal prvou slovenskou biosferickou rezerváciou.
2.2. Svetový deň mokradí (Ramsarský dohovor, 1971) - oficiálne Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam najmä ako biotopy vtáctva je medzinárodná zmluva na ochranu a trvalú udržateľnosť mokradí. Územie spĺňajúce kritériá stanovené v texte dohovoru sa nazýva Rámsarská lokalita.
2.2. Zápis lokality Domica do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (2001) - 12. ramsarská lokalita na Slovensku (v celosvetovom zozname má pridelené číslo 1051). Na príprave a spracovaní podkladov na jej vyhlásenie sa podieľalo Ministerstvo životného prostredia SR, Správa slovenských jaskýň a Štátna ochrany prírody SR.
13.2. Vyhlásenie Národného parku Slovenský kras (2002) - NP Slovenský kras je prvá slovenská biosférická rezervácia zahrnutá do programu UNESCO - Človek a biosféra. V roku 1995 boli jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu začlenené (zapísané na zoznam) do svetového prírodného dedičstva UNESCO.
15.2. Vyhlásenie biosférickej rezervácie Tatry (1993) - BR Tatry tvorí bilaterálnu biosférickú rezerváciu spolu s poľským národným parkom (Tatrzanski Park Narodowy, ďalej len "TPN"). Rozprestiera sa na výmere 110 685 ha v štyroch okresoch (Liptovský Mikuláš, Tvrdošín, Poprad, Kežmarok) dvoch krajov (Žilinský, Prešovský).
17.2. Zápis lokalít Alúvium Rudavy, Mokrade Turca, Poiplie, Mokrade Oravskej kotliny a Rieka Orava a jej prítoky do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (1998).
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.