Územia kľúčové z hľadiska zachovania biodiverzity
Za posledné tri desaťročia sa vytvorili rôzne prístupy k identifikácii území, ktoré sú významné pre biodiverzitu. Tieto prístupy sa vo všeobecnosti sústreďujú na jednu skupinu druhov alebo na jeden bióm a využívajú rôzne kritériá hodnotenia. Pre zjednotenie prístupu začalo IUCN v roku 2012 konzultačný proces s cieľom vytvorenia jednotnej metodológie pre identifikáciu území kľúčových z hľadiska biodiverzity.
Do procesu sa zapojili kľúčoví experti a organizácie, vrátane členov a komisií IUCN, akademikov, organizácií ochrany prírody a orgánov s rozhodovacou právomocou. Konzultačný proces zahŕňal rozhovory so zainteresovanými subjektmi a konečnými užívateľmi, technické workshopy a regionálne konzultácie.
V októbri 2015 sa ukončilo pripomienkovanie Konzultačného dokumentu na svetovej úrovni. Dokument vylíšil vzťah medzi územiami kľúčovými pre biodiverzitu a inými iniciatívami, navrhol kritériá a prahy hodnôt , ako aj procesy identifikácie a nominácie území kľúčových pre biodiverzitu. Výsledný dokument bude predložený na schválenie Rade IUCN.
Tento štandard pomôže vládnym organizáciám, orgánom s rozhodovacou právomocou, miestnym komunitám, súkromnému sektoru a aj iným inštitúciám identifikovať územia dôležité z hľadiska ochrany biodiverzity. Prispeje k naplneniu cieľa 11 z Aichi, Strategického plánu pre biodiverzitu Dohovoru o biodiverzite na roky 2011-2020, ktorý spomína "územia konkrétneho významu z hľadiska biodiverzity".
Viac informácií je možné nájsť na webovej stránke: http://www.kbaconsultation.org/
Február
1.2. Vyhlásenie biosférickej rezervácie Slovenský kras (1977) - národný park Slovenský kras bol založený 1. marca 2002 na území bývalej Chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras. Od 1. marca 1977, kedy bol zahrnutý do programu UNESCO "Človek a biosféra" sa stal prvou slovenskou biosferickou rezerváciou.
2.2. Svetový deň mokradí (Ramsarský dohovor, 1971) - oficiálne Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam najmä ako biotopy vtáctva je medzinárodná zmluva na ochranu a trvalú udržateľnosť mokradí. Územie spĺňajúce kritériá stanovené v texte dohovoru sa nazýva Rámsarská lokalita.
2.2. Zápis lokality Domica do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (2001) - 12. ramsarská lokalita na Slovensku (v celosvetovom zozname má pridelené číslo 1051). Na príprave a spracovaní podkladov na jej vyhlásenie sa podieľalo Ministerstvo životného prostredia SR, Správa slovenských jaskýň a Štátna ochrany prírody SR.
13.2. Vyhlásenie Národného parku Slovenský kras (2002) - NP Slovenský kras je prvá slovenská biosférická rezervácia zahrnutá do programu UNESCO - Človek a biosféra. V roku 1995 boli jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu začlenené (zapísané na zoznam) do svetového prírodného dedičstva UNESCO.
15.2. Vyhlásenie biosférickej rezervácie Tatry (1993) - BR Tatry tvorí bilaterálnu biosférickú rezerváciu spolu s poľským národným parkom (Tatrzanski Park Narodowy, ďalej len "TPN"). Rozprestiera sa na výmere 110 685 ha v štyroch okresoch (Liptovský Mikuláš, Tvrdošín, Poprad, Kežmarok) dvoch krajov (Žilinský, Prešovský).
17.2. Zápis lokalít Alúvium Rudavy, Mokrade Turca, Poiplie, Mokrade Oravskej kotliny a Rieka Orava a jej prítoky do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (1998).
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.