Správa NP Muránska planina

Vyhlásený Nariadením vlády SR č. 259/1997 Z.z., ktorým sa vyhlasuje Národný park Muránska planina zo dňa 23. septembra 1997.

mur_planina

adresa :
Správa NP Muránska planina
ul. Janka Kráľa 12
050 01 Revúca
web :
www.npmp.sk
tel. :
058 442 20 61
fax :
058 488 17 90

Posôbnosť správy: územie NP, jeho ochranné pásmo, územie okresu Revúca, katastrálne územie Michalová, Pohronská Polhora a časť katastrálneho územia Telgárt v okrese Brezno, katastrálne územie Rimavská Píla, Tisovec v okrese Rimavská Sobota, časti katastrálneho územia Čierna Lehota a Rejdová v okrese Rožňava.

Národný park Muránska planina sa nachádza v západnej časti Slovenského rudohoria a predstavuje geomorfologicky významné krasové územie.

Jeho jadro tvorí vápencovo - dolomitická planina s početnými krasovými útvarmi. Najvyšším vrcholom je Fabova hoľa (1439 m n. m. ). Celková dĺžka krasovej oblasti od Červenej Skaly po západné výbežky za Tisovcom dosahuje cca 25 km.

V území je zaevidovaných viac ako 500 významnejších nesprístupnených jaskýň, vyše 50 ponorov a vyvieračiek, ale aj množstvo povrchových krasových javov, ako sú škrapy, krasové jamy, závrty, tiesňavy, skalné veže, bralá a pod. Najrozsiahleším jaskynným sytémom je Bobačka (viac ako 5000 m dlhá výverová jaskyňa so sifónmi, podzemnými jazierkami a kvapľovou výzdobou).

Príroda Muránskej planiny je bohatá na vzácne a málo pozmenené spoločenstvá rastlín a živočíchov s viacerými reliktnými a endemickými druhmi. Väčšinu územia Muránskej planiny (až 87 %) pokrývajú lesy. Kedysi prevládajúce bukové a jedľovo-bukové lesy boli vplyvom po stáročia trvajúcej činnosti človeka nahradené porastami s dominanciou smreka.

Vďaka geografickej polohe Muránskej planiny na rozhraní vyšších chladnejších pohorí a teplejších predhorí, rôznorodému geologickému podkladu i reliéfu, ako aj špecifickej mikroklíme sa tu vytvorili podmienky, ktoré na pomerne malej rozlohe v bezprostrednej blízkosti umožňujú život mnohých druhov rastlín s rozdielnymi ekologickými nárokmi. V kvetene Muránskej planiny sú tak zastúpené nielen alpínske a subalpínske druhy rastlín, ale aj náročnejšie teplomilné druhy. Dosiaľ tu bolo zistených viac ako 1400 druhov a poddruhov cievnatých rastlín. O významnosti územia z hľadiska diverzity a zastúpenia cievnatých rastlín nepriamo svedčí aj vysoký počet endemických a vzácnych, či ohrozených druhov. V súčasnosti sa na území národného parku vyskytuje 33 endemických taxónov – z toho 1 lokálny endemit, 12 karpatských endemitov/subendemitov, 15 západokarpatských endemitov/subendemitov a 4 matransko-predkarpatské endemity/subendemity. 135 druhov je chránených v zmysle vyhlášky č. 24/2003 Z.z. a 120 druhov patrí medzi ohrozené druhy. Najvýznamnejšou rastlinou národného parku je paleostenoendemit lykovec muránsky (Daphne arbuscula). Dosiaľ nedostatočne preskúmanou skupinou sú nižšie rastliny. Najviac údajov je lichenologických a bryologických. Bryoflóra podľa všetkých dostupných údajov zahŕňa viac ako 300 druhov, čo predstavuje okolo 30 % aktuálne známej bryoflóry Slovenska – približne tri štvrtiny z nich sú machy (Musci) a zostávajúca štvrtina pripadá na pečeňovky (Hepaticae). Celkový počet lišajníkov vyskytujúcich sa na území národného parku možno odhadnúť na viac ako 624 druhov.

Fauna Muránskej planiny sa vyznačuje veľkým bohatstvom západokarpatských montánnych a submontánnych zoocenóz, vrátane významných reprezentantov horských reliktných i endemických foriem živočíchov, ktoré tu často dosahujú okrajové rozšírenie. Mimoriadne bohatá je fauna bezstavovcov, ich počet presahuje viac ako 3000 druhov, medzi ktorými nájdeme aj viaceré vzácne druhy i miestne endemity. Medzi endemity Muránskej planiny patrí behúnik (Duvalius szaboi szaboi), chrobák skryte žijúci v ústiach jaskynných priestorov. Na južných úbočiach Muránskej planiny v dubových hrabinách žije ďalší endemický druh chrobáka – snehulčík (Malthodes muraniensis). Na lesostepné lokality s výskytom jarvy obyčajnej je viazaný drobčík (Dibolia oudai), endemit Muránskej planiny a Slovenského krasu. Fauna stavovcov je na Muránskej planine takisto početná a pestrá – výskumy dosiaľ preukázali prítomnosť viac ako 270 druhov. Až 240 druhov z tohto počtu tvoria chránené druhy. Prirodzene sa tu vyskytujú veľké šelmy – vlk obyčajný (Canis lupus), rys ostrovid (Lynx lynx), ako aj najväčšia šelma Karpát – medveď hnedý (Ursus arctos). Vysoký počet nesprístupnených jaskynných priestorov vytvára výborné podmienky pre zimovanie netopierov. Z tohto hľadiska je Muránska planina jedným z najvýznamnejších území Slovenska. Z celkového počtu 26 na Slovensku sa vyskytujúcich druhov netopierov tu žije 22 druhov. Najčastejšie sa tu vyskytujú podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum), netopier obyčajný (Myotis myotis), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus) a netopier brvitý (Myotis emarginatus). Vzácne je možné natrafiť na podkovára južného (Rhinolophus euryale) a lietavca sťahovavého (Miniopterus schreibersi). Územie národného parku je významné i z hľadiska výskytu ornitofauny. V území sa zaznamenal výskyt 165 druhov vtákov, z ktorých 133 druhov sa tu pravidelne vyskytuje a 118 tu viac-menej pravidelne hniezdi. Charakteristický je výskyt dravcov a sov. Okrem bežných druhov tu hniezdia aj vzácne a ohrozené druhy napr. orol skalný (Aquila chrysaetos), sokol sťahovavý (Falco peregrinus), sova dlhochvostá (Strix uralensis), kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum). Územie národného parku Muránska planina je jedným z najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie druhov pôtik kapcavý (Aegolius funereus) a hlucháň obyčajný (Tetrao urogallus). Väčšina z týchto druhov vtákov je svojím spôsobom života viazaná na staré lesné porasty s výskytom dostatočného množstva dutinových stromov, hrubých stromov s vekom blízkym blízkym veku dožívania, ako aj dostatočného množstva odumierajúcich a mŕtvych stromov, či už stojacich alebo ležiacich, ktoré sú predpokladom vysokej biodiverzity. Takéto podmienky v obhospodarovanom území je možné dosiahnuť iba jemnými spôsobmi obhospodarovania lesných porastov.

Zvláštnosťou Muránskej planiny je miestny chov polodivokých koní pre potreby lesného hospodárstva.

Muránska planina je typom neosídlenej až sporadicky osídlenej krajiny so zachovanou ľudovou architektúrou v roztrúsených sídelných štruktúrach. Kultúrne a historické bohatstvo reprezentujú pamiatky stredoveku (Muránsky hrad) i novodobej histórie z čias Slovenského národného povstania (Dielik, Stožky), či národná kultúrna pamiatka technického charakteru – ozubnicová železnica (zubačka) medzi Pohronskou Polhorou a Tisovcom. Z hľadiska turistiky a rekreácie majú ako vstupy do prírodných oblastí význam sídla Muráň a Tisovec, ležiace na okraji národného parku. Územie Národného parku Muránska planina je dosiaľ málo využívané pre účely turizmu, avšak nesporný je veľký potenciál pre jeho rozvoj. Muránska planina je vhodná pre pešiu turistiku, cykloturistiku, ako aj konskú turistiku.

Muránska planina bola vďaka svojej zachovalosti a vzácnemu prírodnému bohatstvu zaradená medzi chránené územia už v roku 1976, kedy bola vyhlásená za chránenú krajinnú oblasť a neskôr, 23. septembra 1997 za národný park. Takmer celé územie národného parku je v súčasnosti zaradené medzi územia európskeho významu (sústava chránených území NATURA 2000), v ktorých sa nachádzajú najvzácnejšie a najohrozenejšie biotopy a druhy v krajinách členských krajín Európskej únie. Muránska planina je od roku 2009 súčasťou Chráneného vtáčieho územia Muránska planina - Stolica. V najcennejších častiach územia sú vyhlásené prírodné rezervácie a chránené areály. Sústava prírodných rezervácií bola postupne budovaná od roku 1953 a dnes ju tvorí 26 území s najprísnejšími stupňami ochrany.


December

Počuli ste, že...

Kam na výlet

Obsah sekcie sa momentálne pripravuje...
Viac...