Kontakty SSJ: odkaz
Zadanej podmienke vyhovuje: 13 záznamov.
meno/funkcia/email | adresa pracoviska | telefón/mob/fax |
---|---|---|
Mgr. Kristína Voralová riaditeľka správy kristina.voralova@sopsr.sk |
Správa CHKO Latorica SNP 200/99 075 01 Trebišov |
056 668 30 00 +421 911 085 686 |
POHOTOVOSŤ pre poranené chránené živočíchy |
Správa CHKO Latorica SNP 200/99 075 01 Trebišov |
- +421 903 298 247 - |
Miloš Balla strážca milos.balla@sopsr.sk |
Správa CHKO Latorica SNP 200/99 075 01 Trebišov |
056 668 30 00 +421 911 390 188 |
PaedDr. Miroslava Birošová botanik miroslava.birosova@sopsr.sk |
Správa CHKO Latorica SNP 200/99 075 01 Trebišov |
056 668 30 00 +421 903 298 245 |
Ing. Miroslava Džuganová krajinár miroslava.dzuganova@sopsr.sk |
Správa CHKO Latorica SNP 200/99 075 01 Trebišov |
056 668 30 00 +421 911 011 415 |
Ing. Vít Hubinák špecialista, ekológ (LIFE) vit.hubinak@sopsr.sk |
Správa CHKO Latorica SNP 200/99 075 01 Trebišov |
056 668 30 00 +421 911 702 587 |
Zita Köverová techn.-administratívny pracovník zita.koverova@sopsr.sk |
Správa CHKO Latorica SNP 200/99 075 01 Trebišov |
056 668 30 00 +421 910 454 902 |
RNDr. Martina Lukáňová krajinár martina.lukanova@sopsr.sk |
Správa CHKO Latorica SNP 200/99 075 01 Trebišov |
056 668 30 00 +421 903 298 248 |
Lukáš Malý odborno-technický zamestnanec lukas.maly@sopsr.sk |
Správa CHKO Latorica SNP 200/99 075 01 Trebišov |
056 668 30 00 |
Ing. Juraj Minarčin lesník juraj.minarcin@sopsr.sk |
Správa CHKO Latorica SNP 200/99 075 01 Trebišov |
056 668 30 00 +421 903 298 247 |
Ing. Slávka Miňová zoológ slavka.minova@sopsr.sk |
Správa CHKO Latorica SNP 200/99 075 01 Trebišov |
056 668 30 00 +421 903 298 428 |
Ing. Jozef Repka lesník jozef.repka@sopsr.sk |
Správa CHKO Latorica SNP 200/99 075 01 Trebišov |
056 668 30 00 +421 910 191 594 |
Patrik Siman strážca patrik.siman@sopsr.sk |
Správa CHKO Latorica SNP 200/99 075 01 Trebišov |
056 668 30 00 +421 910 258 288 |
3.10. Objavenie Jaskyne Domica (1926) - Domica predstavuje časť jaskynného komplexu, ktorý vytvára s jaskyňou Baradla v Maďarsku jeden genetický systém celkovej dĺžky cca 25 km. Samotná Domica je dlhá 5 358 m, z čoho je od roku 1932 pre verejnosť sprístupnený okruh dlhý 1 315 m.
4.10. Svetový deň ochrany zvierat - Prvýkrát bol oslavovaný v roku 1931 vo Florencii počas stretnutia ekológov. Tento deň bol vybraný, pretože naň pripadá sviatok sv. Františka z Assisi, ktorý bol veľkým milovníkom zvierat a je patrónom zvierat a ekológov.
10.10. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina (1989) - rozkladá sa na území geomorfologického celku Cerová vrchovina v okresoch Lučenec a Rimavská Sobota. Zo západu do nej zasahuje Ipeľská kotlina a z východu Rimavská kotlina. Je ohraničená Krupinskou planinou, zo severozápadu Javorím a zo severu Stolickými vrchmi.
20.10. Stredoeurópsky deň stromov - Myšlienka osláv Dňa stromov vznikla už v 19. storočí v americkej Nebraske. Presný dátum osláv sa v každom štáte alebo regióne líši v závislosti na klimatických podmienkach vhodných k vysádzaniu stromov.
20.10. Európska dohoda o krajine (2000) - Európsky dohovor o krajine (prijatý vo Florencii 20. októbra 2000) nadobudol účinnosť 1. marca 2004. Jedná sa o vôbec prvý dohovor Rady Európy komplexne zameraný na ochranu, manažment a plánovanie krajiny.
20.10. 100 rokov štátnej ochrany prírody na Slovensku - štátna ochrana prírody na Slovensku bola bytostne zviazaná s pamiatkovou starostlivosťou, o čom svedčí aj jej základný dokument z roku 1919. Ten pod názvom "Nariadenie ministra - plnomocníka vlády Československej republiky pre správu Slovenska č. 155/1919 o právomoci Vládneho komisariátu na ochranu pamiatok na Slovensku" začal písať históriu slovenskej štátnej ochrany prírody.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.