Biosférická rezervácia Tatry
Biosférická rezervácia Tatry sa nachádza v severnej časti Slovenskej republiky. Územie pokrýva dva národné parky na oboch stranách hranice medzi Poľskom a Slovenskom. Slovenskú časť predstavuje Tatranský národný park (TANAP), ktorý z poľskej strany susedí so súčasným Tatrzański Park Narodowy (TPN). Biosférická rezervácia Tatry bola schválená Programom UNESCO pre človeka a biosféru v roku 1993. Celková rozloha slovenskej časti BR Tatry predstavuje 101 819,05 ha.
Vlastnosť a malebnosť prírodných podmienok územia spočíva predovšetkým v ich vysokohorskom charaktere. Nachádzajú sa tu až tri pohoria – Vysoké Tatry, Západné Tatry a Belianske Tatry. Bohatá rôznorodosť krajiny má za sebou zložitý geologický vývoj. Extrémne členitý povrch a meniace sa klimatické podmienky umožnili zachovať stav postglaciálnych procesov v území. BR Tatry má unikátne postavenie v Karpatskom oblúku vďaka svojim špecifikám medzi ktoré patria: ojedinelý vysokohorský reliéf s viditeľnými znakmi bývalej ľadovcovej činnosti, početné ľadovcové jazerá (plesá) a vysoká početnosť endemických druhov (karpatské endemity). Zároveň predstavuje najväčšie alpské pásmo na Slovensku a taktiež je územím s veľmi dobre zachovanými prírodnými lesnými porastami v pásme smrekového lesa. Rôznorodosť územia umocňujú zachované prvky tradičnej ľudovej kultúry, ktoré spoločne s folklórom dotvárajú jedinečnosť BR Tatry a odlišnosť od poľských susedov a ostatných regiónov Slovenska.
Tradičnými spôsobmi využívania územia sú poľnohospodárske a lesnícke aktivity. Poľnohospodárstvo v Tatrách bolo odjakživa spojené s chovom dobytka a oviec. Cestovný ruch sa začal objavovať od roku 1871. Základy ochrannej funkcie spočívajú vo vyhlásení Tatranského národného parku, ktorý bol prvým chráneným územím na Slovensku s oficiálnou zonáciou. Územie má šesť hlavných výškových vegetačných zón. Horská krajina s rekreačnými a turistickými osadami je prechodom medzi kultivovanými a prírodnými časťami regiónu vrátane mnohých typov lesov s bohatou biodiverzitou. Biosférická rezervácia je bohatá na rôzne druhy plazov, obojživelníkov, vtákov a cicavcov, ale môžeme obdivovať aj jej nádhernú flóru.
Logistickú funkciu zastupuje multidisciplinárny a podrobný výskum, ktorý začal po založení výskumnej stanice v roku 1953 v Tatranskej Lomnici. Jedná sa o jednu z mála vedeckých staníc v slovenských horách a poskytuje základňu pre výskum v celých Tatrách. Hlavnou úlohou vedcov Výskumnej stanice TANAP a ich spolupracovníkov sú vplyvy na životné prostredie vyplývajúce z vysokého počtu návštevníkov a zo znečistenia ovzdušia a vody. Od roku 2000 začal v Tatranskej Javorine vysokohorský biologický výskum, ktorý vykonával Výskumný ústav High Mountain Biology Univerzity v Žiline. Enviromentálne vzdelávanie zahŕňa rozvoj činnosti v oblasti špeciálnych vzdelávacích zariadení, ako aj publikačnú a propagačnú činnosť.
Autor: Mgr. Lucia Miňová
April
1.4. Svetový deň vtáctva - korene tohto sviatku siahajú až do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Tento dátum sa spája s príletmi sťahovavých vtákov a podľa ornitológov je apríl mesiacom, kedy k nám priletí najviac vtákov, odhaduje sa až 30 miliónov. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie.
20.4. Sprístupnenie Jasovskej jaskyne pre verejnosť (1846) - Jasovská jaskyňa najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku sa nachádzajúca pri obci Jasov v okrese Košice - okolie v Košickom kraji. V roku 1846 bola čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. Jej dĺžka je 2 811 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 550 m (dĺžka prehliadkovej trasy je 720 m).
22.4. Svetový deň Zeme - tento sviatok je ovplyvnený pôvodnými dňami Zeme, ktoré sa konali pri oslavách jarnej rovnodennosti. Prvý Deň Zeme bol oslávený v San Franciscu v roku 1970. OSN začala tento sviatok sláviť o rok neskôr. V roku 1990 sa k Amerike pripojil aj zvyšok sveta a 22. apríl sa stal Medzinárodným dňom Zeme. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na dopady ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu diskusiu o možných riešeniach.
24.4. Objavenie Bystrianskej jaskyne (1926) - o otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Do jej ďalších priestorov prenikli objavitelia v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, sa objavila v roku 1926. Časť jaskyne sa verejnosti sprístupnila v rokoch 1939 a 1940. V terajšom stave je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa Bystrianska jaskyňa využíva na speleoterapiu.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.
až jednému z 10 druhov európskych včiel a motýľov hrozí vyhynutie.