V rámci projektu ConnectGREEN slovenskí partneri (WWF Slovensko, SAŽP, ŠOPSR, SPECTRA) pripravili videosúťaž pre deti a mládež:
Máte radi výzvy? Vytvorte video o zvieratách a ich potrebe putovať krajinou a zúčastnite sa našej video súťaže!
Žiaci, študenti a mladí ľudia do 26 rokov, zapojte sa do našej video súťaže. Vytvorte krátke video o divých zvieratách, ktoré tu žijú s nami - v lesoch, za našimi domami, na poliach a ako im ukrajujeme z ich pôvodnej krajiny a staviame do cesty rôzne prekážky - domy, cesty, ploty. Skúste sa zamyslieť, ako im môžeme my ľudia pomôcť.
Účastníci musia byť žiakmi/čkami či študentmi/tkami v týchto krajinách: Rumunsko, Slovensko, Česko, Maďarsko a Srbsko.
Najviac 2-minútové video, v ktorom ukážete, čo si myslíte o vplyvoch ľudských aktivít a životného štýlu na živočíchy a na ich potrebu presúvať sa (migrovať) a ako im môžeme pomôcť.
Kto?
Video môžete vytvoriť samostatne alebo ako skupina najviac 6 osôb.
Ako?
Obmedzuje vás len vaša tvorivosť a predstavivosť! Môže to byť animácia, video koláž, nahrávky vašich zážitkov v prírode, interview, pieseň...
Jazyk?
Pretože ide o medzinárodný projekt, najlepšie by bolo vytvoriť video v anglickom jazyku, ale samozrejme môže byť aj po slovensky.
Kategórie 1 a 2 (menej ako 19 rokov):
Víťaz prvej a druhej kategórie získa knižné publikácie o prírode, DVD a USB kľúče. Škola víťaza získa knižné publikácie a prednášku o šelmách a ich migrácií v krajine.
Kategória 3 (viac ako 19 rokov):
Autor/autori víťazného videa dostanú knižné publikácie o slovenskej prírode, DVD a USB kľúče, a taktiež, v prípade viacerých autorov, vyberú spomedzi seba jednu osobu, ktorá sa zúčastní konferencie CNPA (Karpatskej sústavy chránených území) vo Visegráde v Maďarsku konanej v septembri 2021. Škola víťaza získa knižné publikácie a prednášku o šelmách a ich migrácií v krajine.
Za Českú republiku:
Za Maďarsko:
Za Rumunsko:
Za Slovensko:
Za Srbsko:
Regionálna koordinácia: WWF pre strednú a východnú Európu
Cestujete do školy alebo za kamarátmi, na nákupy alebo trávite prázdniny spoznávaním nových miest?
Tak ako sa my ľudia potrebujeme pri vykonávaní svojich aktivít slobodne pohybovať, takisto to potrebujú aj voľne žijúce živočíchy.
Všetky druhy živočíchov sa pohybujú na rôzne vzdialenosti, aby prežili - od krátkych trás, aké robia napr. obojživelníky, cez stredne dlhé trasy, podnikané napríklad líškami, až po dlhé presuny, ktoré každoročne podnikajú vtáky alebo veľké šelmy v regióne. V Karpatoch majú tri živočíšne druhy vo svojich génoch hlboko zakorenenú potrebu dlhých presunov: vlk, rys a medveď. Môžu sa denne pohybovať až stovky kilometrov pri hľadaní potravy, nového domova, partnerov alebo ideálnych miest na odchov svojich potomkov.
Udržiavanie ich migračných trás bez prekážok je nevyhnutné pre ich prežitie v prírode!
Problém je v tom, že pre naše cestovné a životné potreby staviame my ľudia prekážky, ktoré bránia zvieratám v dosiahnutí svojich cieľov: cesty, železnice, ploty, zastavané územia...
Našťastie existujú riešenia: najjednoduchším riešením je samozrejme zachovanie migračných trás zvierat tak, aby ich cesta z bodu A do bodu B zostala nedotknutá. Ak to nie je možné, musíme zvieratám pomôcť prekonať prekážky, ktoré sme im postavili do cesty, napríklad budovaním tunelov popod alebo zelenými mostami ponad cesty.
Viac informácií nájdete v brožúre ConnectGREEN o ekologickom pripojení v anglickom, českom, maďarskom, rumunskom, srbskom a slovenskom jazyku:
www.interreg-danube.eu/approved-projects/connectgreen/section/connectgreen-promotion
3.5. Deň slnka - deň Slnka vyhlásila OSN a je určený nielen na pripomenutie významu a dôležitosti Slnka, ale aj na propagáciu ekológie a významu ochrany životného prostredia, odborných činností a pozorovaní v oblasti slnečnej fyziky.
9.5. Svetový deň sťahovavého vtáctva - prvý Svetový deň vodného vtáctva bol vyhlásený na víkend 8.-9. apríla 2006 a odvtedy sa oslavuje v narastajúcom počte krajín a jeho popularita vzrastá a pomáha obrátiť pozornosť na div vtáčej migrácie a potrebu ochrany sťahovavých druhov na celom svete.
15.5. Sprístupnenie Gombaseckej jaskyne pre verejnosť (1955) - Gombasecká jaskyňa sa nachádza uprostred Národného parku Slovenský kras na západnom úpätí Silickej planiny. Jej vchod leží vo výške 250 m n. m. Jaskyňu objavili dobrovoľní jaskyniari z Rožňavy 21. novembra 1951 prekopaním Čiernej vyvieračky. Z celkovej dĺžky jaskyne (1 525 m), bolo od roku 1955 pre verejnosť sprístupnených 300 m.
22.5. Medzinárodný deň biodiverzity - tento deň patrí medzi medzinárodné dni, ktoré boli vyhlásené OSN. Od r. 1995 sa tento deň pripomínal 29. decembra. V decembri 2000 bolo na Valnom zhromaždení OSN rozhodnuté, že sa tento pamätný deň bude oslavovať 22. mája. Dátum 22. máj bol výhodnejší aj z praktického hľadiska, pretože pre mnohé krajiny nebolo jednoduché plánovať a organizovať významnejšie podujatia pred koncom kalendárneho roka.
23.5. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Kysuce (1984) -Chránená krajinná oblasť Kysuce na výmere 65 462 ha a je situovaná na severozápade Slovenska, pričom ju tvoria dve samostatné, od seba navzájom oddelené časti: západná javornícka a východná beskydská. Najvyšším bodom územia je Veľká Rača (1 236 m n. m.)
24.5. Európsky deň parkov - tému Európskeho dňa národných parkov vyhlasuje medzinárodná organizácia EUROPARC, ktorá združuje správy chránených území. Myšlienkou tohto podujatia je venovať jeden deň v roku chráneným územiam, ktoré sú cennou súčasťou európskeho kultúrneho a prírodného dedičstva a je našou povinnosťou ich chrániť a ďalej rozvíjať.
31.5. Deň otvárania studničiek - počas tohto dňa ľudia vyčistením otvárajú studničky v chotári. Ak by tak nevykonali, podľa povier by boli postihnuté nedostatkom vlahy. Ľudia tiež veria, že kto otvorí aspoň jednu studničku, bude počas nasledujúceho roka zdravý.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.
až jednému z 10 druhov európskych včiel a motýľov hrozí vyhynutie.