Ochranári zo Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) spolu s dobrovoľníkmi každoročne pomáhajú obojživelníkom bezpečne prekonať frekventované cesty počas ich jarnej migrácie. Budovaním migračných zábran a pravidelnými prenosmi obojživelníkov prispievajú k ochrane druhov, ktorých populácie v posledných rokoch výrazne klesajú.
.png)
S príchodom teplejších dní a vlahy v podobe dažďa sa prebúdza príroda a spolu s ňou aj obojživelníky. Ich prvá cesta zo zimoviska vedie k vode, kde kladú vajíčka – základ budúcej generácie.
Počas svojej púte zo zimných úkrytov v lese k reprodukčným vodným plochám musia na mnohých miestach prechádzať cez cesty. Práve tam ich každoročne tisíce uhynú pod kolesami áut. Spolu s ďalšími faktormi, ako nedostatok zrážok v zimnom a predjarnom období, rýchly nástup vysokých jarných teplôt, či úbytok mokradí, spôsobuje postupné miznutie populácie obojživelníkov z viacerých lokalít.
Ochranári preto každoročne na jar budujú pozdĺž kritických úsekov migračné zábrany. Na ochranu obojživelníkov sa v trasách ich ťahu inštalujú každú jar asi pol metra vysoké plastové fólie, ktoré žabám zabránia vstúpiť na vozovku. Zábrany sa následne niekoľkokrát denne kontrolujú, obojživelníky sa vyzbierajú a bezpečne prenesú na druhú stranu cesty.
Zábrany sa osádzajú ručne, vykopaním pozdĺžnej priekopy popri ceste, natiahnutím fólie, jej uchytením drevenými kolmi a následným prihrnutím jej spodnej časti tak, aby ju žaby nepodliezli.
Najčastejšie migrujúcimi druhmi sú ropucha bradavičnatá, skokan hnedý a skokan štíhly. Medzi prenesenými jedincami sa však objavujú aj rosnička zelená, kunka žltobruchá, či mlok hrebenatý a mlok bodkovaný.
Ochranári spolu s dobrovoľníkmi denne navštevujú lokality a žaby prenášajú cez cestu. Počas jednej migráčnej sezóny tak pracovníci ŠOP SR spolu s dobrovoľníkmi prenesú tisíce jedincov. Napríklad minulý rok bolo pri vodnej nádrži Sigord prenesených 2800 obojživelníkov. Pred piatimi rokmi to bolo na rovnakej lokalite až 8000 jedincov. Aj to svedčí o vysokej ohrozenosti obojživelníkov a ich rapídnom ubúdaní z našej prírody.
Obojživelníky sú pritom dôležitou skupinou živočíchov, pretože sú významnou súčasťou potravinového reťazca. Konzumujú veľké množstvo hmyzu a zároveň slúžia ako potrava pre mnohé druhy vtákov a cicavcov. Ich úbytok až vyhubenie by mohlo spôsobiť nerovnováhu v ekosystéme a zároveň znížiť biologickú rozmanitosť – biodiverzitu krajiny.
Najčastejším migrujúcim druhom končiacim pod kolesami áut, je ropucha bradavičnatá, ktorej spoločenská hodnota je 300 eur.
Apelujeme preto na vodičov, aby najmä úsekoch v okolí vodných plôch (vodných nádrží) zvýšili ostražitosť a boli ohľaduplní k obojživelníkom aj dobrovoľníkom, ktorí ich pomáhajú zachraňovať.
V týchto dňoch prebieha inštalácia zábran na viacerých lokalitách v rámci Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky. Ide napríklad o Správu Regionálneho centra ochrany prírody Prešov, ŠOP SR v Kokošovciach na Sigorde, Uzovskom Šalgove a pri VN Ružín, ďalej Správu CHKO Ponitrie na Jelenci. Správy CHKO Malé Karpaty a CHKO Záhorie spoločne vybudovali zábrany na frekventovanom úseku ceste z Hradišta pod Vrátnom do Brezovej pod Bradlom. Záchranné prenosy žiab prebiehajú aj v spolupráci so školami v rámci environmentálnej výchovy, napríklad v programe „Žabie taxi“, ktorý realizuje CHKO Biele Karpaty na lokalitách Skalka nad Váhom a Trenčianske Teplice.
Buďte súčasťou a pridajte sa aj vy.
Migrácia obojživelníkov na Sigorte – stavanie zábran
Spracoval: Odbor komunikácie a propagácie v spolupráci, Regionálne centrum ochrany prírody Prešov
Zdroj foto: Archív ŠOP SR