Svetový deň divej prírody (World Wildlife Day) je každoročné medzinárodné podujatie Organizácie Spojených národov, ktoré sa slávi 3. marca na počesť podpísania Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín – CITES v roku 1973. Tento deň má za cieľ zvýšiť povedomie o dôležitosti ochrany divokej prírody a o jej význame pre planétu aj ľudstvo.
.png)
Téma roku 2026: Liečivé a aromatické rastliny: Zachovanie zdravia, dedičstva a života
Téma tohto roka sa sústreďuje na dôležitú a menej známu časť biodiverzity – voľne rastúce liečivé a aromatické rastliny a ich úlohu pri:
- zabezpečovaní ľudského zdravia a zachovávaní tradícií,
- podpore kultúrneho dedičstva a lokálnych zvykov,
- vytváraní obživy pre komunity závislé od prírodných zdrojov.
Tieto rastliny predstavujú základ mnohých liečiv a slúžia ako suroviny pre farmaceutický, potravinársky a kozmetický priemysel. Zároveň sú však vystavené rastúcim tlakom, ako sú nadmerný zber, strata biotopov, klimatické zmeny či neudržateľný obchod s voľne žijúcimi druhmi.
Prečo je táto téma dôležitá?
Svetový deň divej prírody je dnes aktuálnejší než kedykoľvek predtým. Biodiverzita klesá rýchlejšie než v minulosti. Strácame jednotlivé druhy aj celé biotopy, čím sa oslabuje stabilita ekosystémov, od ktorých závisí naše zdravie, potravinová bezpečnosť aj dostupnosť vody.
Tento deň nám pripomína, že ochrana prírody nie je luxus, ale základ bezpečnej a stabilnej budúcnosti.
Voľne rastúce liečivé a aromatické rastliny môžu byť ohrozené nadmerným zberom a nezodpovednými obchodnými praktikami. Niektoré druhy sú už zaradené v zoznamoch CITES, preto je ich trvalo udržateľné využívanie kľúčové.
Ochrana týchto rastlín podporuje zdravie ľudí, zachovanie tradičných vedomostí a ekonomickú stabilitu komunít, ktoré sú od prírodných zdrojov závislé.
Aj na Slovensku máme cenné druhy
Aj na Slovensku sa nachádza množstvo cenných druhov, napríklad pľuzgierka islandská, horec bodkovaný, medvedica lekárska, vachta trojlistá, rozchodnica ružová alebo kľukva močiarna. Z niektorých druhov sa tradične zbierajú rôzne časti rastlín vrátane koreňov, ktoré sa využívajú v ľudovom liečiteľstve.
.png)
Tieto druhy si dnes vyžadujú citlivú ochranu a udržateľné využívanie. Princíp ochrany a zároveň šetrného využívania prírodných zdrojov je zakotvený aj v slovenskej legislatíve ochrany prírody.
.png)
Ohrozené druhy na Slovensku
Najviac ohrozené rastlinné a živočíšne druhy sú uvedené v Červených zoznamoch Slovenska. Ohrozenosť druhov sa hodnotí podľa kategórií Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN), ktorá stanovuje kritériá pre zaradenie druhov do jednotlivých kategórií:
- CR – kriticky ohrozený druh
- EN – ohrozený druh
- VU – zraniteľný druh
V roku 2024 bol v časopise Ochrana prírody uverejnený Červený zoznam cicavcov Slovenska, ktorého autorom je Peter Urban a kolektív. Z hodnotených 86 taxónov bolo 29 (približne 33,7 %) zaradených do kategórií ohrozených druhov.
Do kategórie kriticky ohrozený patrí jeden taxón – svišť vrchovský tatranský. Medzi ohrozené druhy patrí napríklad syseľ pasienkový, hraboš panónsky, rys ostrovid a kamzík vrchovský tatranský. Medzi zraniteľné druhy patrí napríklad mačka divá, vydra riečna a viaceré druhy netopierov.
V roku 2025 ŠOP SR vydala Červenú knihu vtákov Slovenska (Peter Lešo a kolektív) a Červenú knihu bezstavovcov Slovenska (Peter Fedor a kolektív), ktoré obsahujú aktualizované červené zoznamy druhov.
Z najznámejších skupín bezstavovcov patrí medzi kriticky ohrozené napríklad 46 druhov motýľov (napr. jasoň červenooký, žltáčik zanoväťový, modráčik horcový), 14 druhov chrobákov a 25 druhov mäkkýšov. Medzi kriticky ohrozené patrí aj 12 druhov vtákov, napríklad sokol kobcovitý a murárik červenokrídly.
.png)
Najohrozenejšie biotopy
Najviac ohrozené sú druhy viazané na špecifické a ubúdajúce biotopy, napríklad mokrade, tradične obhospodarované lúky či staré lesy.
Na mokrade a vodné ekosystémy sú viazané napríklad mlok karpatský a viaceré druhy obojživelníkov a plazov, ktoré patria medzi ohrozené skupiny živočíchov.
V starých lesoch nachádzajú útočisko druhy ako hlucháň hôrny, orol krikľavý alebo rys ostrovid.
Medzi ohrozené rastliny patria druhy viazané na tradičné hospodárenie, ktoré z krajiny postupne miznú, napríklad viaceré druhy orchideí (vstavačov), napríklad vstavač vojenský, alebo hmyzovníky typické pre kosné lúky.
Zraniteľnou skupinou sú aj opeľovače, ktorých populácie negatívne ovplyvňuje intenzívne poľnohospodárstvo a strata kvitnúcich biotopov – teda zdrojov potravy.
Výzvou zostáva systematická ochrana krajiny ako celku, najmä mimo veľkoplošných chránených území.
Každý z nás môže pomôcť
Každý z nás môže začať už dnes – správať sa ohľaduplne v prírode, podporovať lokálne a udržateľné produkty, obmedzovať plytvanie, zaujímať sa o dianie vo svojom okolí a podporovať iniciatívy zamerané na ochranu prírody.
Dôležitá je aj výchova detí k rešpektu k prírode a k živému svetu.
Mladá generácia predstavuje významný potenciál pozitívnej zmeny. Mladí ľudia sú často citliví na environmentálne témy a chápu prepojenie medzi prírodou a kvalitou života. Ak majú vytvorený priestor na vzdelávanie a aktívne zapojenie, môžu významne prispieť k zodpovednejšiemu prístupu k prírode.
Doplňujúce informácie
Oficiálne video kampane Svetového dňa divej prírody 2026 je dostupné na:
https://www.youtube.com/watch?v=sx-sVaZ-yGw
Oficiálna stránka Svetového dňa divej prírody:
https://www.wildlifeday.org/en
Informácie o dohovore CITES a legislatíve SR:
https://www.cites.sk/
Oficiálna stránka Dohovoru CITES:
https://cites.org/eng
Stránka Európskej únie venovaná obchodovaniu s ohrozenými druhmi:
https://environment.ec.europa.eu/topics/nature-and-biodiversity/wildlife-trade_en
Informácie Slovenskej inšpekcie životného prostredia o nelegálnom obchode so slonovinou na Slovensku:
https://www.sizp.sk/novinky/sizp-opakovane-riesi-pripady-nelegalneho-predaja-slonoviny
Spracoval: Odbor komunikácie a propagácie ŠOP SR
Zdroj fotografií: Archív ŠOP SR