Organizácia Spojených národov vyhlásila 22. máj za Medzinárodný deň biologickej diverzity (International Day for Biological Diversity) s cieľom zvýšiť porozumenie a povedomie v otázkach biodiverzity.
Medzinárodný deň biologickej diverzity (International Day for Biological Diversity) sa oslavuje na pamiatku prijatia textu Dohovoru o biologickej diverzite (Convention on Biological Diversity, CBD) 22. mája 1992 a na podporu implementácie Dohovoru, jeho protokolov a súvisiacich akčných rámcov. Téma tohto roku: „Harmónia s prírodou a trvalo udržateľný rozvoj“.
Tento rok sa Medzinárodný deň biologickej diverzity zameriava na prepojenie medzi Agendou 2030 a cieľmi trvalo udržateľného rozvoja (Sustainable Development Goals, SDGs) a cieľmi Globálneho rámca pre biodiverzitu Kunming-Montreal (Kunming-Montreal Global Biodiversity Framework, KMGBF). Jeho prijatie stanovuje 23 cieľov do roku 2030 a 5 globálnych cieľov do roku 2050 s cieľom zastaviť a zvrátiť stratu prírody do 25 rokov. Medzi ciele patrí napríklad: obnova 20 % degradovaných ekosystémov a zníženie usadzovania inváznych nepôvodných druhov o 50 %.
Harmónia s prírodou a trvalo udržateľný rozvoj
Napriek technologickému pokroku sme úplne závislí od zdravých a dynamických ekosystémov, pokiaľ ide o vodu, potraviny, lieky, oblečenie, palivo, bývanie a energiu. Preto musíme rešpektovať ochranu a obnovu biologického bohatstva.
Tento deň zdôrazňuje, ako sa plán pre prírodu spája s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja (SDGs), a ukazuje, že obe agendy musia napredovať spoločne, pretože sa navzájom podporujú.
Cieľ kampane je vštepiť ľuďom pocit naliehavosti. Musíme konať teraz – do roku 2030 nám zostáva už len päť rokov na splnenie krátkodobých cieľov Globálneho rámca pre biodiverzitu a cieľov udržateľného rozvoja.
Keď má biodiverzita problém, má problém aj ľudstvo
Biologická diverzita sa často chápe ako široká rozmanitosť rastlín, živočíchov a mikroorganizmov, ale zahŕňa aj genetické rozdiely v rámci druhov – napríklad medzi odrodami plodín a plemenami hospodárskych zvierat – a rozmanitosť ekosystémov (jazerá, lesy, púšte, poľnohospodárska krajina).
Zdroje biodiverzity sú piliermi našej civilizácie:
- Ryby poskytujú 20 % živočíšnych bielkovín približne 3 miliardám ľudí.
- Viac ako 80 % ľudskej stravy tvoria rastliny.
- Až 80 % ľudí vo vidieckych oblastiach rozvojových krajín sa spolieha na tradičné rastlinné lieky.
Strata biodiverzity však ohrozuje všetkých, vrátane nášho zdravia. Dokázalo sa, že jej strata zvyšuje riziko zoonóz – chorôb prenášaných zo zvierat na ľudí. Naopak, zachovanie biodiverzity nám ponúka preventívne nástroje na boj proti pandémiám, ako bola COVID-19; ak sa nebudú prenášať choroby zo zvierat na človeka, bude aj menej chorôb.
Trojitá kríza: klíma, znečistenie, strata biodiverzity
V rokoch 2015 – 2019 bolo každý rok degradovaných najmenej 100 miliónov hektárov pôdy, čo ovplyvnilo životy 1,3 miliardy ľudí.
Rozširovanie poľnohospodárstva je zodpovedné za takmer 90 % odlesňovania, pričom zber palmy olejnej tvoril 7 % globálneho odlesňovania v rokoch 2000 – 2018.
Zmena vzťahu ľudstva k prírode je nevyhnutná – príroda je koreňom nášho života. Nedávno prijatý Globálny rámec biodiverzity (Kunming-Montreal Global Biodiversity Framework) stanovuje 15 cieľov, štyri výsledkové ciele do roku 2050 a 23 cieľov do roku 2030.
Prečo by nás to malo zaujímať?
Lesy pokrývajú takmer 31 % svetového povrchu a sú domovom viac ako 80 % všetkých suchozemských druhov. Biodiverzita však klesá rýchlejšie ako kedykoľvek predtým v dejinách ľudstva.
Strata lesov znamená:
- miznutie živobytia,
- zvýšené emisie CO₂,
- zníženie biodiverzity,
- degradáciu pôdy.
Hoci strata lesov zostáva vysoká, údaje z roku 2020 ukazujú, že podiel lesov v chránených oblastiach a v rámci dlhodobých plánov hospodárenia sa zvýšil alebo zostal stabilný na globálnej úrovni a vo väčšine regiónov sveta.
Nezvratným účinkom ľudskej činnosti na životné prostredie je vymieranie druhov, ktoré narúša rovnováhu prírody a robí ekosystémy krehkejšími a menej odolnými voči narušeniam. Nedávna správa OSN o biodiverzite zistila, že približne 1 milión živočíšnych a rastlinných druhov je v súčasnosti ohrozených vyhynutím, mnohým v priebehu niekoľkých desaťročí, viac ako kedykoľvek predtým v ľudskej histórii.
Ako to ovplyvňuje naše zdravie?
Rastúci dopyt po živočíšnych bielkovinách, intenzívne poľnohospodárstvo, zvýšené využívanie voľne žijúcich zvierat a klimatická kríza spôsobujú nárast zoonotických ochorení, ako bol COVID-19.
Každoročne zomrie na zanedbávané zoonózy približne 2 milióny ľudí, najmä v krajinách s nízkymi a strednými príjmami.
Tie isté ohniská môžu spôsobiť vážne ochorenia, úmrtia a straty produktivity hospodárskych zvierat v rozvojových krajinách, čo je závažný problém, ktorý udržiava stovky miliónov drobných farmárov v ťažkej chudobe. Ekonomické straty za posledné dve desaťročia dosiahli viac ako 100 miliárd USD, bez započítania nákladov na pandémiu COVID-19.
Čo môžeme urobiť?
- Recyklujme,
- jedzme lokálne potraviny z udržateľných zdrojov,
- konzumujme len to, čo potrebujeme.
Buďme ohľaduplní k voľne žijúcim živočíchom a podporujme len eticky prevádzkované ekoturistické aktivity. Dobre spravované chránené oblasti podporujú zdravé ekosystémy a tým aj zdravie ľudí. Preto je nevyhnutné zapájať miestne komunity do ich rozvoja a správy.
Užitočné zdroje:
Spracoval: Odbor komunikácie a propagácie ŠOP SR
