Záchranný chov karasa zlatistého v botanickej záhrade Košice
Koncom augusta sa uskutočnil kontrolný odlov v lokalite záchranného chovu karasa zlatistého (Carassius carassius) v areáli Botanickej záhrady Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (UPJŠ). Zúčastnení boli zástupcovia UPJŠ Košice, botanickej záhrady UPJŠ Košice, OZ mlynský náhon, Prešovskej univerzity, pracovníci ŠOP SR Správy RCOP Prešov a Riaditeľstva ŠOP SR Banská Bystrica.
Kontrolný odlov bol vykonaný batériovým elektrickým agregátom. Odlov preukázal výskyt 12 jedincov (5 adultných a 7 juvenilných). Odlovené ryby boli v dobrej kondícií a zdravotnom stave. Okrem sledovaného druhu boli odlovené aj jedince druhu červenica ostrokylá (Scardinius erythrophthalmus), odlovené boli 4 jedincoe, z toho 1 adultný.
Z bezstavovcov boli na lokalite pozorované larvy imága vážok a potápnik. Z plazov bola prítomná užovka obojková (Natrix natrix).
Z vodných druhov rastlín na lokalite boli vysadené viaceré druhy emerzných (natantných) i submerzných druhov rastlín (napr. Nymphaea, Hydrocharis, Hippuris, Nymphoides, Ceratophyllum, Sagittaria, Mentha), ktoré predstavujú vhodný úkryt a tiež potenciálny neresový substrát pre karasy.
Do budúcnosti odporúčame priebežný regulačný odlov červeníc pre jej možný kompetičný tlak na populáciu karasa zlatistého. Vhodné by bolo jazierko zabezpečiť proti predátorom (najmä vydra a volavky).
Monitoring populácie mihule potiskej (Eudontomyzon danfordi) v potoku Črmeľ v Košiciach
Koncom augusta bol taktiež realizovaný kontrolný monitoring mihule potiskej. Monitoring bol realizovaný na vybranom úseku potoku Črmeľ pri Košiciach. Kontrolný monitoring bol realizovaný za účasti zástupcov UPJŠ Košice, Botanická záhrada UPJŠ Košice, Zástupcovia OZ Mlynský náhon, Prešovská univerzita, ŠOP SR RCOP Prešov, SVP, OZ Košice a Riaditeľstva ŠOP SR Banská Bystrica.
Monitorovaná lokalita bola po celej dĺžke koryta upravená – skanalizovaný tok s tvrdou brehovou úpravou. Tok je navyše pravidelne bagrovaný z dôvodu ukladania sedimentov, čo výrazne ovplyvňuje biotop mihile potiskej na danej lokalite. Voda v potoku bola znečistená komunálnym odpadom a splaškami. Tok je tiež fragmentovaný množstvom migračných bariér.
Odber vzoriek bol realizovaný pomocou batériového elektrického agregátu v regulovanom úceku (cca 450m). Výskyt ichtyofauny bol iba na krátkom úseku potoka. Ulovený bol jeden adultný jedinec pstruha potočného (Salmo trutta m. fario) a 6 juvenilných jedincov (lariev) mihule potiskej. Všetky ryby boli po zadokumentovaní vrátené späť do lokality odlovu.
Po ichtyologickom prieskume nasledovala diskusia medzi účastníkmi o súčasnom stave a problémoch potoka Črmeľa možnostiach ich riešenia. Medzi navrhnuté riešenia patrili napríklad: spriechodnenie migračných bariér na toku, získanie prostriedkov na revitalizáciu toku, vypracovanie zásad údržby a starostlivosti o vodný tok v spolupráci so správcom vodného toku a iné.
Autormi článku a fotografií sú hydrobiológovia ŠOP SR Mgr. Juraj Hajdú, PhD. a Mgr. Juraj Majer
