Vítame návrh envirorezortu na celoročnú ochranu vlka dravého

Vítame návrh envirorezortu na celoročnú ochranu vlka dravého

Minister životného prostredia Ján Budaj predstavil návrh legislatívy, ktorou zabezpečí zvýšenú ochranu vlka dravého, tak ako je tomu pri ostatných chránených živočíchoch. Prestane tak byť predmetom každoročnej kvóty pre poľovníkov na jeho lov, zvýši sa jeho spoločenská hodnota a jeho usmrtenie bude trestným činom.

"Štátna ochrana prírody SR bude pri realizácii všetkých opatrení súvisiacich s ochranou vlka a zjednodušením postupu uplatnenia náhrady škôd spôsobených touto šelmou nápomocná," uvítal návrh envirorezortu generálny riaditeľ ŠOP SR Dušan Karaska.

"Vlka dravého vyjmeme zo zoznamu tzv. vybraných živočíchov a bude zaradený do zoznamu chránených živočíchov," uviedol minister Ján Budaj s tým, že činnosť komisie na určenie kvóty sa ukončí a otvorí sa program starostlivosti o vlka. Minister spustením legislatívneho procesu zareagoval na rozhodnutie agrorezortu, podľa ktorého bude v poľovníckej sezóne 2020/21 povolený odstrel 50 jedincov. Rozhodnutie označil za neobhájiteľné a žiada prehodnotenie kvót aj vzhľadom na riziko infringementu za porušovanie európskej smernice.

„Vlk je v zmysle európskej legislatívy chránený živočích a má svoje nezastupiteľné miesto v prírode. Čo je ešte dôležitejšie, pomáha predchádzať väčším stratám, ktoré vzniknú pri ničení poľnohospodárskych plodín – je prirodzený predátor poľovnej zveri, vrátane diviačej. Neobstojí ani argument, že farmárom spôsobu výrazné škody na hospodárskych zvieratách,“ uviedol minister. Vysoká či diviačia zver spôsobila v roku 2019 poľnohospodárske škody vo výške 17 mil. eur, a to aj napriek opatreniam poľovníkov. Vlk svojím lovom lesnej zveri či hospodárskych zvierat zapríčiňuje ujmu štátu a vlastníkom na hospodárskych zvieratách vo výške približne 30 – 40 tisíc eur ročne. To je 550-krát menej.

Vykonávacou vyhláškou k zákonu o ochrane prírody a krajiny sa zároveň zvýši spoločenská hodnota vlka dravého na 3.000 €, čiže jeho usmrtenie bude trestným činom. Aby však ministerstvo vyšlo v ústrety i farmárom, ktorí majú s vlkom problémy, avizuje zjednodušenie postupu uplatnenia náhrady škôd spôsobených vlkom

Základne argumenty MŽP SR, ktoré neboli zohľadnené pri stanovovaní kvóty na lov vlka dravého pre poľovnícku sezónu 2020-2021 (50 ks):

- škody na poľnohospodárskych plodinách a lesných porastoch spôsobené raticovou zverou, ktorej je vlk dravý prirodzeným/hlavným predátorom, sú niekoľko násobne vyššie ako škody na hospodárskych zvieratách spôsobené vlkom dravým;

- vysoká či diviačia zver spôsobila v roku 2019 poľnohospodárske škody vo výške 17 mil. eur, a to aj napriek opatreniam poľovníkov. Vlk svojím lovom lesnej zveri či hospodárskych zvierat zapríčiňuje ujmu štátu a vlastníkom na hospodárskych zvieratách (na hospodárskych zvieratách v posledných rokoch klesajú na hodnotu 30 – 40 tisíc EUR/ročne), no pomáha predchádzať väčším stratám vzniknutých práve pri ničení poľnohospodárskych plodín či prevenciou rozšírenia diviakov;

- lovom vlka dravého nedôjde k zníženiu škôd na poľnohospodárskych zvieratách (ovciach a kozách), nakoľko nedôjde k usmrteniu celej svorky, a teda bez realizáciu preventívnych opatrení môžu i naďalej vznikať škody. Navyše, ak dôjde k odstrelu niektorého z členov alfa páru, je pravdepodobné, že dôjde práve k zvýšeniu škôd na poľnohospodárskych zvieratách;

- momentálne nedisponujeme relevantnými/vedeckými údajmi o stave populácie vlka dravého v Slovenskej republike (Národné lesnícke centrum prezentovalo neúplné odhady), a teda neviem vyhodnotiť dopad prípadného lovu na celkový stav populácie; porušujeme tým záväzky dané Európskej únii pri zastavení infingementu z roku 2013 pre nedostatočnú ochranu vlka;

- k vysokým škodám na hospodárskych zvieratách dochádzalo u chovateľov, ktorí nerealizovali preventívne opatrenia alebo preventívne opatrenia neboli realizované v dostačujúcom rozsahu;

- početnosť populácie vlka dravého priamo nekorešponduje s početnosťou a výškou škôd spôsobených touto šelmou; pre odstrel nebol prezentovaný žiaden vecný dôvod;

- neboli zohľadnené návrhy MŽP SR, ktorými sa má zabezpečiť efektívne financovanie preventívnych opatrení, ako aj ďalšie opatrenia, ktorými bude zjednodušený postup pri uplatňovaní náhrad za spôsobenú škodu.

Ďalšie kroky MŽP SR

- vlk dravý (Canis lupus) bude vyňatý zo zoznamu tzv. vybraných živočíchov a bude zaradený do zoznamu chránených živočíchov; vykoná sa tak v novej vyhláške, ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorej legislatívny proces bol v pondelok začatý; vyhláška bude publikovaná v zbierke zákonov približne do mesiaca;

- vlkovi dravému sa tak poskytuje najvyššia možná právna ochrana ako chránenému živočíchovi; prestane byť predmetom každoročnej kvóty pre poľovníkov na jeho lov;

- lov vlka dravého bude zakázaný celoročne a pre celú populáciu a územie SR; k odlovu bude môcť dôjsť iba po udelení výnimky zo strany MŽP SR vo vzťahu ku konkrétnym jedincom; kvóta na odlov vlka dravého sa tak v roku 2020 určila naposledy;

- zvyšuje sa spoločenská hodnota vlka dravého na 3.000 €, jeho usmrtenie tak bude trestným činom proti životného prostrediu;

- otvárame program starostlivosti o vlka dravého, činnosť komisie na určenie kvóty sa ukončí;

- zjednodušujeme postup uplatnenia náhrady škôd spôsobených vlkom; náhrada za škody spôsobené vlkom dravým bude poskytovaná už celoročne; chovatelia dobytka nebudú musieť preukazovať množstvo dokumentov (napr. vyjadrenie veterinára); v najbližšej zmene zákona sa proces zjednoduší s maximálnym komfortom pre chovateľov (obhliadka a administrácia škody zo strany ŠOP SR)

- MŽP SR vyzýva MPRV SR na prehodnotenie rozhodnutia o určení kvóty na rok 2020/2021, pretože toto rozhodnutie nemá dostatočné odôvodnenie; jeho realizácia bude viesť k otvoreniu infringementu zo strany EÚ;

- žiadame o urýchlenú realizáciu odporúčaní EÚ ohľadom podpory financovania preventívnych opatrení pre chovateľov z finančných mechanizmov EÚ – Program rozvoja vidieka; konkrétne odporúčania SR dostala začiatkom roku 2019 spoločným listom komisárov pre životné prostredie a pôdohospodárstvo; EÚ vytvorila už v roku 2018 schému štátnej pomoci pre chovateľov; z PRV možno veľkoryso financovať preventívne opatrenia, školenia chovateľov, kúpu technického zabezpečenia aj ovčiarskych psov ako aj ich následné náklady, personálne výdavky

Zdroj: Ministerstvo životného prostredia SR

Všetky správy

Marec

Počuli ste, že...