Minulý rok sme si pripomínali jubilejných 100 rokov štátnej ochrany prírody na Slovensku. Samotná inštitúcia, tak ako ju poznáme dnes – Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR) patriaca pod Ministerstvo životného prostredia SR, je však oveľa mladšia a 1. júla slávi 20. výročie od svojho vzniku.
Od roku 2000 máme na Slovensku celoslovenskú odbornú organizáciu s názvom Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici. Vznikla vydaním zriaďovacej listiny Ministerstvom životného prostredia SR ako rozpočtová organizácia zahŕňajúca pod sebou správy národných parkov a chránených krajinných oblastí a dve regionálne správy. V súčasnosti je ŠOPSR príspevková organizácia, ktorá zabezpečuje predovšetkým odbornú činnosť na úseku ochrany prírody a krajiny, vrátane správy jaskýň.
Zákon o ochrane prírody a krajiny
Počas 20 rokov pôsobenia ŠOP SR boli viaceré prelomové udalosti, ktoré ovplyvnili ďalší vývoj tejto inštitúcie ale i ochrany prírody ako takej. Za významné môžeme považovať hlavne prijatie zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, pôsobnosť organizácií ochrany prírody, ako aj práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne a miestne pomery.
Vytvorenie Národného zoznamu chránených vtáčích území a území európskeho významu
Prioritnou úlohou ŠOP SR v roku 2003 bolo vytvorenie Národného zoznamu navrhovaných chránených vtáčích území a Národného zoznamu území európskeho významu, ktoré boli podmienkou vstupu Slovenska do EÚ a základom budovania sústavy NATURA 2000. V ďalších rokoch sa Národný zoznam území európskeho významu postupne dopĺňal na základe požiadaviek Európskej komisie. Táto úloha kladie vysoké nároky na organizáciu práce a súčinnosť všetkých zložiek organizácie.
Plnenie medzinárodných záväzkov
Z hľadiska medzinárodných záväzkov plní ŠOP SR záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohovorov (najmä Ramsarský, Bernský, Bonnský, Dohovor o biologickej diverzite a Dohovor CITES), zapája sa do stratégií a akčných plánov, vyhodnocuje ich plnenie, vymedzuje územia medzinárodného významu ako ramsarské lokality na ochranu mokradí, lokality Svetového dedičstva UNESCO a rieši úlohy vyplývajúce z MAB v rámci biosférických rezervácií, ktoré máme na Slovensku štyri – Poľana, Tatry, Slovenský kras a Východné Karpaty.
Novelizácia zákona dáva ŠOP SR nové právomoci
V minulom roku sa ŠOP SR podieľala na príprave novelizácie zákona o ochrane prírody a krajiny. Novelizácia zákona, ktorá vstúpila do platnosti 1. januára 2020 zakazuje plošnú ťažbu v národných parkoch a vzácnych územiach a na náhodné ťažby sa vyžaduje súhlas ŠOP SR. Upravili sa aj možnosti riešenia problematických zásahov do vodných tokov, pri ktorých sa v chránených územiach a územiach sústavy Natura 2000 vyjadruje ŠOP SR aj pri zásahoch do vodných tokov realizovaných zo strany správcu toku tak, aby nedochádzalo k poškodeniam záujmov ochrany prírody. Novela zákona ustanovila osobitné pravidlá pre hospodárenie v národných parkoch, na ktorých území by malo byť realizované výlučne prírode blízke obhospodarovanie a minimálne polovica územia národných parkov by v procese zonácie mala byť spravidla zaradená do zóny A s platným 5. stupňom ochrany.
Úlohy pre nasledujúce obdobie
Aktuálne ŠOP SR postupne pripravuje projekty zonácie národných parkov s cieľom zvýšenia ochrany týchto jedinečných území. Ako prvým národným parkom s navrhnutou zonáciou v uvedenom rozsahu bol na prerokovanie predložený Národný park Muránska planina. Návrh zonácie je rozpracovaný aj pre územie TANAP-u. V záujme ŠOP SR je postupná zonácia aj ostatných národných parkov, s nastavením pravidiel primeraných danému územiu. Jednou z úloh ŠOP SR na nasledujúce obdobie je aj zabezpečenie vyhlásenia území európskeho významu za chránené a príprava ich programov starostlivosti, ukončenie procesu dopĺňania sústavy Natura 2000 v zmysle požiadaviek Európskej komisie, monitoring druhov a biotopov európskeho významu, ktoré tvoria predmet ochrany územia a ďalšie iné úlohy. Veľkou výzvou pre Štátnu ochranu prírody v najbližšom období je zlepšenie komunikácie a budovanie vzťahov so subjektmi hospodáriacimi v chránených územiach a miestnym obyvateľstvom, k čomu by mohlo prispieť aj zjednodušenie schém štrukturálnych fondov v pripravovanom programovom období.
Spracoval: kolektív ŠOP SR
