Komunikačné a interpretačné stratégie ochrany prírody
Cieľom projektu Komunikačné a interpretačné stratégie ochrany prírody je zlepšenie schopnosti štátnych aj neštátnych ochrancov prírody prezentovať svoje poslanie, komunikovať s verejnosťou a so zainteresovanými stranami a systematicky zvyšovať povedomie o ochrane prírody. V praktickej rovine sa projekt zameriava najmä na vzťah ochrany prírody a turizmu, ale jeho výsledky budú aplikovateľné aj pri komunikácii s inými zainteresovanými stranami (vlastníci pôdy a lesov, samosprávy, veľkí investori a pod.).
Spolu so Správou NAPANT projekt realizuje Nadácia Ekopolis v Banskej Bystrici, združenie Ekologický turizmus v Bonne a niekoľko externých expertov. Projekt je realizovaný na území SKUEV0302 Ďumbierske Nízke Tatry.
Projekt je financovaný z viacerých zdrojov. Polovicou rozpočtu prispieva nemecká nadácia DBU, druhá polovica rozpočtu je získana najmä z vlastných zdrojov projektových partnerov (Ekopolis, ETE a S.NAPANT).
Pre dosiahnutie uvedených cieľov pozostáva projekt z niekoľkých aktivít:
1. Fáza
- Zostavenie manuálu pre komunikáciu ochrany prírody.
- Zostavenie metodiky pre manažmentové plány turizmu v chránených oblastiach.
- Zostavenie metodiky pre budovanie/obnovu turistických a náučných chodníkov.
2. Fáza
- Náčrt komunikačnej stratégie pre SKUEV Ďumbierske Nízke Tatry.
- Stručná analýza alternatívneho rozvoja turizmu v SKUEV Ďumbierske Nízke Tatry.
3. Fáza
- Zostavenie detailnej komunikačnej stratégie pre SKUEV Ďumbierske Nízke Tatry a jej implementácia.
1. a 2. fáza projektu trvá do 28. februára 2007, 3. fáza do 28. februára 2008.
Viac informácií o projekte:
http://www.napant.sk/akcie/akcie_proj.htm
1.6. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) - bol podpísaný v Berne 19. septembra 1979 a nadobudol platnosť 1. júna 1982. Cieľom dohovoru je ochrana voľne žijúcich rastlín a živočíchov a ich prírodných stanovíšť v Európe, osobitne tých, ktorých zachovanie vyžaduje spoluprácu niekoľkých štátov, pričom osobitný dôraz sa kladie na ohrozené a zraniteľné druhy, vrátane ohrozených a zraniteľných sťahovavých druhov.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.