CHUS 98/2022 85 Zo sveta kultúrnej krajiny. V roku 1994 prijal Výbor pre svetové dedičstvo Globálnu stratégiu pre vyrovnaný, reprezentatívny a vierohodný Zoznam svetového dedičstva. Cieľom stratégie bolo riešenie problémov súvisiacich s nevyváženosťou v Zozname svetového dedičstva medzi regiónmi sveta a typmi pamiatok a období, ktoré reprezentujú. Stratégia predstavuje posun od monumentálnej vízie dedičstva k vízií omnoho viac orientovanej na ľudí, multifunkčnú a globálnu víziu svetového dedičstva. Pri príležitosti 30. výročia Dohovoru o svetovom dedičstve, v roku 2002 prijal Výbor pre svetové dedičstvo Budapeštiansku deklaráciu o svetovom dedičstve, čím pozval všetkých stakeholdrov, aby podporili zachovanie svetového dedičstva prostredníctvom 4 strategických cieľov, tzv. The 4 Cs: 1. Dôveryhodnosť (Credibility), 2. Ochrana (Conservation), 3. Budovanie kapacít (Capacity-building) a 4. Komunikácia (Communication). Výbor pre svetové dedičstvo pridal k The 4 Cs v roku 2007 piaty strategický cieľ: Komunity (Communities), čím zdôraznil dôležitú úlohu lokálnych komunít v ochrane svetového dedičstva. Od tohto momentu sa dohovor riadi piatimi strategickými cieľmi tzv. The Five Cs. V roku 2014 bola do Zoznamu svetového dedičstva zapísaná v poradí tisíca lokalita, Delta Okavango v Botswane. Rok 2018 priniesol Varšavské odporúčanie o obnove a rekonštrukcii kultúrneho dedičstva, ktoré predstavuje univerzálnu smernicu pre obnovu a rekonštrukciu pamiatok svetového dedičstva ako následkov ozbrojených konfliktov, prírodných katastrof, predovšetkým v historických mestských oblastiach. A napokon rok 2022, kedy si pripomíname 50. výročie podpísania dohovoru a ktorý dáva priestor na organizovanie rôznych podujatí, výstav a kampaní, ktorými si pripomíname tento významný dohovor. Témou roka 2022 je Ďalších 50: Svetové dedičstvo ako zdroj odolnosti, humanity a inovácií. Piatimi prioritnými oblasťami, na ktoré je potrebné upriamiť pozornosť sú: 1. Zmena klímy a svetové dedičstvo, 2. Digitálna transformácia, 3. Post COVID oživenie, 4. Udržateľný turizmus a 5. Vyrovnaná reprezentácia zapísaných pamiatok. Viac informácií venovaných dohovoru a tohtoročnému výročiu možno nájsť na webových stránkach: https://whc.unesco.org/en/ a https:// whc.unesco.org/en/next50. Ing. Michaela Mrázová, riaditeľstvo ŠOP SR Rokovanie členských krajín Dohovoru o biologickej diverzite v Ženeve Po dlhom čase rokovaní on line, vynútených prevenciou pred pandemickým šírením vírusu COVID-19, sa zástupcovia členských krajín Dohovoru o biologickej diverzite a ostatných organizácií zišli na osobnom rokovaní v Ženeve v dňoch 14. – 29. 3. 2022. Rokovalo sa v troch formátoch naraz. Paralelne prebiehali rokovania SBSTTA 24 (SBSTTA – Pomocný poradný orgán pre vedecké, technické a technologické záležitosti), SBI 3 (SBI – Pomocný orgán pre realizáciu dohovoru), OEWG 3 (OEWG – Otvorená pracovná skupina, v tomto konkrétnom prípade pre post 2020 GBF, čo je globálny rámec pre biodiverzitu, ktorý bude nastavený pre obdobie po roku 2020). Už tento formát bol unikátny v dejinách dohovoru, navyše pod hrozbou šírenia vírusu COVID-19 a predovšetkým pre členské štáty z Európy aj pod aktuálnou
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==