Míľniky časopisu Chránené územie Slovenska Od zväzku 45 sa zmenil vydavateľ časopisu, ktorým sa stala novovzniknutá organizácia Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR). Zodpovedným redaktorom sa stal RNDr. Martin Kassa. Adresa redakcie: ŠOP – Centrum ochrany prírody a krajiny, Lazovná 10, Banská Bystrica. Od zväzku 56 sa zodpovednou redaktorkou časopisu stala RNDr. Katarína Králiková. Od zväzku 67 – pozmenený vydavateľ: ŠOP SR v Banskej Bystrici. Od zväzku 76 – zmena adresy redakcie: Štátna ochrana prírody SR, Tajovského 28 B, Banská Bystrica. Od zväzku 78 sa stal zodpovedným redaktorom časopisu Mgr. Daniel Baláž. Od zväzku 81 časopis prestal vychádzať v tlačenej forme a nahradila ju forma elektronická. V rokoch 2010 – 2012 vychádzal len jeden zväzok ročne (81 – 83), roky 2013 – 2014 nie sú signované ani na jednom zväzku časopisu. Od zväzku 84 sa neuvádza meno zodpovedného redaktora (prakticky však túto činnosť zabezpečovala RNDr. Katarína Králiková). Od tohto roku sa ustálila periodicita vydávania časopisu na dva zväzky ročne, čo pretrváva až do súčasnosti. Od zväzku 96 je opäť uvedená ako zodpovedná redaktorka RNDr. Katarína Králiková. Časopis mal od svojho vzniku troch vydavateľov, čo súviselo s organizačnými zmenami štátnej ochrany prírody, a to Ústredie štátnej ochrany prírody v Liptovskom Mikuláši, Slovenskú agentúra životného prostredia v Banskej Bystrici a Štátnu ochranu prírody SR Banská Bystrica. So zmenou vydavateľa sa menilo aj zloženie redakčnej rady časopisu. Tlačou vyšlo 80 zväzkov časopisu a elektronicky doposiaľ 18 zväzkov. Počet strán pri zväzkoch 1 – 22 bol stanovený na 96, pri zväzkoch 23 – 44 sa počet strán menil v rozpätí 42 – 60 strán, pri zväzkoch 45 – 80 v rozpätí 32 – 54 strán a v elektronickej forme (zväzky 81 – 97) v rozpätí 32 – 133 strán, v závislosti od množstva príspevkov. Počnúc zväzkom 81, časopis začal vychádzať farebne. Ing. Július Burkovský T 2000 2003 2006 2008 2009 2010 2015 2021 14 CHUS 92/2019 Starostlivosť o prírodu a krajinu Vláda Slovenskej republiky schválila Program starostlivosti o mokrade Slovenska do roku 2024 Medzi rokmi 1970 – 2015 ubudlo vo svete približne 35 % mokradí, pričom od roku 2000 sa miera ich úbytku každým rokom zvyšuje (vytrácajú sa 3-krát rýchlejšie ako lesy). Taktiež stavy druhov viazaných na mokrade výrazne klesajú (najmä rýb, vodného vtáctva, korytnačiek). Od roku 1970 bol zaznamenaný pokles populácií druhov vnútrozemských mokradí o 81 % a pobrežných a morských druhov o 36 %. Štatistiky poklesu početnosti populácií mnohých druhov vodných vtákov (zaznamenané v súvislosti so zmenami a úbytkom mokradí) boli hnacou silou k uzatvoreniu Dohovoru o mokradiach, majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva. Známy je tiež ako Ramsarský dohovor, pomenovaný podľa iránskeho mesta Ramsar, kde bol 2. februára 1971 podpísaný. Z pôvodného zamerania, ktorým bola ochrana mokradí významných najmä ako biotopy vodného vtáctva, sa po určitej dobe dospelo k súčasnému stavu, keď sa prostredníctvom dohovoru zaisťuje celosvetová ochrana a rozumné využívanie všetkých druhov mokradí. Dohovor o mokradiach doteraz podpísalo 170 zmluvných strán sveta a v Zozname medzinárodne významných mokradí sa nachádza v súčasnosti celkom 2 341 mokraďových lokalít s výmerou 252 424 157 ha, z toho 14 zo Slovenska (stav k 25. 4. 2019). V súčasnosti platí 4. strategický plán Ramsarského dohovoru na roky 2016 – 2024 so štyrmi hlavnými strategickými zámermi (vrátane jedného operatívneho), ktorý sa pravidelne aktualizuje každé 3 roky (2016 – 2018, 2019 – 2021, 2022 – 2024) a ktorý v rámci vízie„mokrade sú chránené, múdro využívané, obnovované a ich úžitky sú každým uznané a oceňované“ bol navrhnutý tak, aby významnou mierou prispel k zlepšeniu poznania mokradí, k ich ochrane i obnove, k múdremu a udržateľnému využívaniu a v neposlednom rade aj k zvyšovaniu povedomia verejnosti o mokradiach. Toto je cieľom aj materiálu schváleného uznesením vlády SR č. 144 z 3. apríla 2019, ktorým vláda Slovenskej republiky prijala Program starostlivosti o mokrade Slovenska do roku 2024, ktorý predstavuje základný strategický dokument na plnenie záväzkov, vyplývajúcich z Ramsarského dohovoru. Na príprave dokumentu a procesu schvaľovania spolupracovali zamestnanci Ministerstva životného prostredia SR, Štátnej ochrany prírody SR a ďalších subjektov. Na implementáciu stanovených cieľov programu na ďalšie 3 roky slúži Akčný plán pre mokrade na roky 2019 – 2021, v ktorom sa navrhuje 65 opatrení v rámci 18 strategických cieľov. Niektoré úlohy sa prenášajú z predošlého obdobia, keďže zo 73 úloh stanovených pre roky 2015 – 2018 sa splnilo (alebo sa plnia priebežne) 44 úloh, 17 čiastočne a 12 sa doteraz ešte nezačalo realizovať. CHUS 92/2019 15 Starostlivosť o prírodu a krajinu Finančné prostriedky na realizáciu 65 navrhnutých opatrení predstavujú súhrn viacerých investičných nákladov širšieho zamerania a politík, ktoré svojou realizáciou prispievajú k naplneniu cieľov Akčného plánu pre mokrade na roky 2019 – 2021, t. j. prevažujú investície, ktoré už boli schválené v iných súvisiacich strategických dokumentoch a v dokumentácii ochrany prírody a krajiny (programy starostlivosti o mokraďové CHVÚ, ÚEV a i.).. V iných vládou schválených dokumentoch a v realizovaných projektoch je už obsiahnutých približne 84 % (37 819 402 €) z celkového plánovaného rozpočtu na roky 2019 – 2021, ktorý predstavuje 45 110 194 €. Stojíme pred mnohými „klasickými“ i „novými“ výzvami. Niektoré sa bežne realizujú v susedných krajinách a ďalších štátoch Európy a postupne, ale pomaly, sa začínajú realizovať aj u nás. Ide napr. o adaptačné opatrenia na zmenu klímy založené na ekosystémoch, o spätné rozširovanie inundácií a iné prírode blízke preventívne opatrenia protipovodňovej ochrany, sprietočňovanie odrezaných ramien (laterálna konektivita), spriechodnenie bariér na vodných tokoch (longitudinálna konektivita), prehodnotenie významu a využiteľnosti rôznych bariér a priehrad, porovnanie efektívnosti s vynakladanými financiami na ich údržbu a prípadné odstránenie nefunkčných, vytváranie umelých mokradí a využívanie koreňových čistiarní odpadových vôd, účinné cezhraničné manažmentové plány, zahrňujúce revitalizácie atď. Potrebným krokom je aj zabezpečenie opatrení pre mokraďové/vodné druhy živočíchov (ryby, korytnačku močiarnu, vydru riečnu, vodné vtáctvo, bezstavovce a i.), rastlín a ich biotopov, ako Mokrade medzinárodného významu (Wetlands of International Importance) v Slovenskej republike (podľa https://rsis.ramsar.org/ k 9. 5. 2019): • Alúvium Rudavy/Rudava River Valley (17. 2. 1998; 560,0 ha) • Domica/Domica (2. 2. 2001; 622 ha) – súčasť cezhraničnej ramsarskej lokality s Maďarskom od 2001 (Domica – Baradla Cave System) • Dunajské luhy/Danube flood plains (26. 5. 1993; 14 488 ha) • Jaskyne Demänovskej doliny/Caves of the Demanova Valley (17. 11. 2006; 1 448 ha) • Latorica/Latorica (26. 5. 1993; 4 405 ha) • Mokrade Oravskej kotliny/Wetlands of Orava Basin (17. 2. 1998; 9 287 ha) • Mokrade Turca/Turiec Wetlands (17. 2. 1998; 750 ha) • Moravské luhy (Niva Moravy)/Morava flood plains (Morava River floodplain) (26. 5. 1993; 5 380 ha) – súčasť cezhraničnej trilaterálnej ramsarskej lokality s Rakúskom a Českou republikou od júna 2004 (Floodplains of the Morava – Dyje – Danube Confluence) • Parížske močiare/Parízské mociare (Pariz marshes) (2. 7. 1990; 184 ha) • Poiplie/Poiplie (17. 2. 1998; 411 ha) – súčasť cezhraničnej ramsarskej lokality s Maďarskom od 2. 2. 2007 (Ipoly Valley – Poiplie) • Rieka Orava a jej prítoky/Orava River and its Tributaries (17. 2. 1998; 865 ha) • Senné – rybníky/Senné Fish-ponds (2. 7. 1990; 425 ha) • Šúr/Súr (2. 7. 1990; 1 137 ha) • Tisa/Tisa River (4. 12. 2004; 735 ha) – súčasť cezhraničnej ramsarskej lokality s Maďarskom od novembra 2003 (Upper Tisza Valley) výročie vydávania časopisu
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==