84 CHUS 98/2022 Zo sveta dokumente koncepty ochrany prírody a zachovania kultúrnych pamiatok. Dohovor rešpektuje spôsob, akým sa ľudia a príroda navzájom ovplyvňujú a nevyhnutnú potrebu zachovania tejto rovnováhy. Počas päťdesiatich dekád tento dohovor chránil a propagoval poklady ľudstva a pretváral spôsob, akým si dedičstvo ľudstva ceníme. V súčasnosti je koncept svetového dedičstva pochopený tak dobre, že lokality alebo pamiatky zapísané v Zozname svetového dedičstva sú magnetom pre medzinárodnú spoluprácu a môžu preto získavať finančnú asistenciu na projekty ochrany dedičstva z rôznych zdrojov. Takisto ich zapísanie do Zoznamu svetového dedičstva prináša zvyšovanie povedomia verejnosti o lokalite a jej mimoriadnych hodnotách. Zároveň sa zintenzívňujú aj aktivity týkajúce sa rozvoja cestovného ruchu v lokalite. Keď sú všetky tieto záležitosti dobre naplánované a organizované rešpektujúc udržateľné princípy turizmu, môžu priniesť dôležité finančné prostriedky do lokality a aj do miestnej ekonomiky. Dohovor o ochrane svetového dedičstva prešiel za päťdesiat rokov významným vývojom, pričom niektoré jeho etapy sa stali dôležitými míľnikmi. Okrem jeho prijatia v roku 1972 to bola ratifikácia prvými dvadsiatimi členskými krajinami v roku 1975 a vytvorenie Zoznamu svetového dedičstva v ohrození. Rok 1978 bol dôležitý z hľadiska vytvorenia kritérií na zapísanie lokalít do Zoznamu svetového dedičstva a vypracovania Operačných smerníc na implementáciu Dohovoru o svetovom dedičstve. Ďalším míľnikom bolo v roku 1992 pridanie novej kategórie lokalít, a to kultúrnej krajiny, čo znamenalo vytvorenie prvého právneho nástroja na rozpoznanie a ochranu
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==