CHUS 98/2022 83 Zo sveta Pripomíname si 50. výročie podpísania Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva Myšlienka vytvoriť medzinárodné hnutie na ochranu dedičstva vznikla po 1. svetovej vojne. Dohovor, týkajúci sa ochrany svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, vznikol zlúčením dvoch samostatných hnutí: prvé bolo zamerané na zachovanie kultúrnych pamiatok, druhé sa zaoberalo ochranou prírody. Nápad skombinovať ochranu kultúrnych lokalít s prírodnými vznikol v Spojených štátoch amerických. Konferencia v Bielom dome vo Washingtone v roku 1965 požadovala vytvorenie Fondu svetového dedičstva, ktorý by podporoval medzinárodnú spoluprácu v oblasti ochrany mimoriadnych svetových prírodných lokalít a lokalít s výnimočnou scenériou, ako aj historických lokalít pre súčasnosť a budúcnosť celej svetovej občianskej spoločnosti. V roku 1968 Medzinárodná únia pre ochranu prírody (IUCN) vypracovala podobné návrhy pre svojich členov. Tieto návrhy prezentovala v roku 1972 na konferencii Organizácie Spojených národov o životnom prostredí človeka v Štokholme. Nakoniec bol všetkými zúčastnenými stranami prijatý jediný text. Dohovor týkajúci sa ochrany svetového kultúrneho a prírodného dedičstva bol prijatý Generálnou konferenciou UNESCO dňa 16. novembra 1972. Do dnešného dňa k dohovoru pristúpilo 194 krajín a do Zoznamu svetového dedičstva je momentálne zapísaných 1 154 lokalít zo 167 členských krajín (z toho 897 kultúrnych, 218 prírodných a 39 zmiešaných). Pre Slovenskú republiku ako nástupnícku krajinu je platný odo dňa 31. marca 1993. Na Slovensku je v Zozname svetového dedičstva momentálne zapísaných osem kultúrnych pamiatok a prírodných lokalít svetového dedičstva. Z toho šesť predstavujú kultúrne pamiatky (Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia, Historické jadro mesta Bardejov, Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia, Rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec a Hranice Rímskej ríše – Dunajský Limes (západný segment) a dve sú prírodné lokality, a to Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu a Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy. V prípade lokality Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy si tento rok pripomíname jej 15. výročie zapísania do Zoznamu svetového dedičstva. Najvýraznejšou črtou Dohovoru o ochrane svetového dedičstva je skutočnosť, že spája v jednom
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==