Dreviny sa vo významnej miere podieľajú na tvorbe charakteru územia. Sú nevyhnutnou súčasťou mnohých procesov, ktoré prebiehajú v krajine a úzko nadväzujú na viaceré prírodné a antropické prvky v území. Vytvárajú s nimi úzko prepojený polyfunkčný celok, sformovaný predovšetkým kultúrnym vývojom, spôsobom využívania a prírodnými podmienkami. Predstavujú charakteristickú súčasť krajinnej štruktúry, ktorá vznikla v súvislosti so spôsobom dlhodobého využívania územia. Spoluvytvárajú obraz konkrétneho územia, ovplyvňujú mikroklimatický režim, hygienické podmienky, obývateľnosť a rekreačnú hodnotu územia, rovnako ako jeho biologickú a estetickú úroveň. Zásadným spôsobom ovplyvňujú vznik a dôsledky vodnej a veternej erózie. Funkčnosť drevín a porastov, ktoré vytvárajú, závisí najmä na ich umiestnení a priestorovom usporiadaní v území, druhovom a vekovom zložení, výškovej štruktúre, kvalite a množstve.
Dreviny a ich vegetačné úpravy plnia v prírodnej krajine najmä tieto funkcie:
Pôdoochranná funkcia (edafická)
- ochrana pôdy pred vonkajšími deštrukčnými procesmi, akými sú vodná a veterná erózia (zvetrávanie), snehové lavíny, zosuvy a pod.
Vodohospodárska (vodoochranná, hydrická)
- vplyv na hospodárenie s vodou, napríklad reguláciou vsakovania atmosferických zrážok a vyrovnávania celkovej bilancie vody v prírode.
Klimatická funkcia
- vplyv na mikroklímu prostredia, napríklad znižovaním výparu z pôdy, znižovaním transpirácie, zvyšovaním relatívnej vzdušnej vlhkosti, zvyšovaním kondenzácie vodných pár, zmierňovaním teplotných extrémov, priaznivým pôsobením na prúdenie vzduchu, zachytávaním prachu a pod.
Biotická
- zachovanie rozmanitosti rastlín, živočíchov, mikroorganizmov a vytvorenie podmienok pre ich existenciu vhodnými vegetačnými úpravami a formáciami.
Krajinotvorná a estetická
- dotvorenie krajinného prostredia vhodnými vegetačnými úpravami s uplatnením stanovištne vhodných a esteticky pôsobivých drevín.
Rekreačná a liečebná
- umožňujúca aktívny oddych a turistiku s využitím liečivého účinku drevín.
V urbanizovanom prostredí sídiel vystupujú do popredia z kategórie prírodných funkcií najmä klimatická a biotická, z kategórie antropických funkcií dominantne celá skupina sociálnych funkcií. Vychádzajúc z tejto skutočnosti, pre podmienky urbanizovanej krajiny sa rozlišujú nasledovné funkcie drevín a ich vegetačných úprav:
Renaturalizačná (sprírodňovacia) funkcia
- je významná z hľadiska posiľňovania prírodných prvkov v osídlenej krajine,
- v priamom účinku ide o ochranu pôdy pred eróziou, rozšírenie a posilnenie druhovej skladby flóry a fauny.
Melioračná (zlepšovacia) funkcia
- dreviny svojou transpiračnou činnosťou spôsobujú úpravu vlhkosti pôdy a úpravu vlhkostných pomerov ovzdušia,
- svojim priestorovým objemom a asimilačnou biomasou (zelené listy) aktívne upravujú ďalšie prvky klímy, ako je teplota, slnečné žiarenie, prúdenie vzduchu,
- okrem toho upravujú pôdne pomery z hľadiska zvyšovania biotickej aktivity pôdy.
Asanačná (ozdravovacia) funkcia
- charakterizuje podiel drevín na zlepšovaní hygienických pomerov ovzdušia najmä produkciou kyslíka, absorbciou a následnou detoxikáciou znečisťujúcich látok.
Izolačná (ochranná) funkcia
- sa posudzuje z hľadiska ochrany pred škodlivými látkami (plynnými, tuhými a aerosolovými), hlukom, vetrom, žiarením a pod. Tieto vlastností funkčných celkov drevinovej výsadby možno osobitne využiť pri ozeleňovaní výrobných objektov a zariadení lokalizovaných v sídlach a v poľnohospodárskej krajine, ako aj pri tvorbe líniovej výsadby (vetrolamy) v krajine.
Architektonicko-estetická funkcia
- hodnotí sa využívaním drevín na kompozično-priestorové dotváranie estetického, kultúrneho a zdravotne zodpovedajúceho obytného, výrobného a rekreačného prostredia urbanizovanej krajiny. V rámci tejto funkcie drevín sa uplatňuje ich účinok kompozično-výtvarný, estetický, rozčleňujúci, maskovací a pod.
Sociálna (spoločenská) funkcia
- zahrňuje v sebe široký súbor vplyvov a účinkov na človeka a jeho spoločnosť,
- prostredníctvom drevín možno vytvárať prostredie, ktoré má zodpovedajúcu kultúrno-výchovnú, poznávaciu a estetickú hodnotu,
- výsadba drevín teda podmieňuje niektoré sociálne javy alebo pre ne vytvára priaznivé predpoklady, čo je v sídelných podmienkach veľmi významné.
Psychologická funkcia
- vysvetľuje sa komplexným pôsobením a účinným vplyvom na psychiku človeka,
- dominantným javom je pociťovanie zdravotne nezávadného, hygienického prostredia, vnímanie jeho priestorovej kompozície, výtvarno-umeleckej hodnoty, farebnosti a celkovej kultúrnosti jeho stvárnenia,
- psychologické vplyvy drevín sa nepriamo využívajú aj v rekreačnom a liečebno-rehabilitačnom procese.
24.6. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie (1985) ? CHKO Ponitrie bola vyhlásená dňa 24. júna 1985 a pôsobnosť správy: územie CHKO, územie okresov Bánovce nad Bebravou, Levice, Nitra, Partizánske, Prievidza, Topoľčany, Zlaté Moravce a čiastočne okresy Žarnovica a Žiar nad Hronom.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.