Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES/Washingtonská konvencia)
Podpis: 3. marca 1973 vo Washingtone
Platnosť: 28. 5. 1992
Platnosť pre SR: 1. 1. 1997
Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 572/1992 Zb. (Čiastka 115) o dojednaní Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín
Depozitár: vláda Švajčiarskej konfederácie
https://www.cites.org
https://www.cites.sk
CITES je považovaný za jeden z hlavných nástrojov svetovej stratégie ochrany prírody (World Conservation Strategy) a je súčasťou programu stratégie trvalo udržateľného života "Staráme sa o Zem", vyhláseného v roku 1991 po patronátom Programu OSN pre životné prostredie (UNEP), Svetovej únie ochrany prírody (IUCN) a Svetového fondu pre prírodu (WWF).
Orgány Dohovoru:
Stály výbor je najvyšším výkonným orgánom dohovoru, zvoláva ho generálny tajomník Rady Európy
Cieľ:
Postaviť svetový obchod s ohrozenými druhmi živočíchov a rastlín pod spoločnú kontrolu všetkých štátov sveta ta, aby sa dosiahla ich ochrana pred úplným vyhubením v dôsledku ich bezohľadného získavania (lovu, zberu) pre obchodné účely. Dohovor obmedzuje obchod s jedincami ohrozených druhov získaných z prírodného prostredia a kontroluje obchod s jedincami odchovanými v zajatí (vypestovanými v kultúrach). V zmysle Dohovoru je obchod definovaný ako "akýkoľvek vývoz, reexport, dovoz a introdukcia z mora". Konvencia sa netýka len živých organizmov, ale aj častí ich tiel a výrobkov z nich (kožušiny, kože, rohy, slonovina, panciere korytnačiek apod.).
25.6. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Latorica (1990) ? CHKO Latorica bola vyhlásená dňa 25. júna 1990 a pôsobnosť správy: územie CHKO, územie okresov Michalovce, Trebišov Latorica je po Chránenej krajinnej oblasti Záhorie druhé veľkoplošné chránené územie nížinného typu krajiny. Najvýznamnejším fenoménom CHKO Latorica sú vzácne vodné a močiarne biocenózy.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.