Základné informácie
Rastlinstvo
Živočíšstvo
Geologická stavba
Hydrické pomery
Charakteristika pôd
Klimatické pomery
Človek a príroda
Členenie územia BR
Akčný plán BR
Dokumenty
Linky
Kontakty
 
 

Rastlinstvo


Z floristického hľadiska predstavujú Tatry skutočný klenot v celom Karpatskom oblúku. Vyznačujú sa veľkou druhovou rozmanitosťou nižších, vyšších rastlín ako aj húb. Pestrá floristická skladba je podmienená rozdielnymi ekologickými podmienkami. Tie sú výsledkom značnej výškovej amplitúdy, pestrého geologického zloženia územia, členitosťou reliéfu, ale aj rôznorodosti vlhkostných a pôdnych podmienok. K najvýznamnejším zástupcom flóry Tatier, ktoré robia toto územie tak vzácnym, nesporne patria endemity (tatranské, západokarpatské, karpatské), subendemity a glaciálne relikty.

Z uvedených príčin je BR Tatry významná nielen svojou druhovou , ale aj ekologickou biodiverzitou. Na území sa nachádzajú lesné a nelesné rastlinné spoločenstvá, viazané na výškové stupne ako aj geologický substrát.

Prvým výškovým vegetačným stupňom na území TANAP-u je podhorský (submontánny), tvorený zväčša poľnohospodárskymi pozemkami, ale aj močiarmi a zvyškami niekdajších rašelinísk.

Významné druhy: rôzne druhy ostríc, ostrica Davallova (Carex davalliana), ostrica plstnatoplodá (Carex lasiocarpa), zástupcovia vstavačovitých rastlín, päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea), z iných prvosienka pomúčená (Primula farinosa), tučnica obyčajná (Pinguicula vulgaris), vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata).

Druhým výškovým stupňom je horský (montánny), tvorený rozsiahlymi komplexami s dominantným smrekom obyčajným (Picea abies). Uplatňujú sa aj iné druhy ako borovica lesná (Pinus sylvestris),smrekovec opadavý (Larix decidua), jedľa biela (Abies alba) a iné.

Nad horským stupňom sa nachádza vyšší horský stupeň (supramontánny). V tomto biotope sa okrem smreka obyčajného, smrekovca opadavého uplatňujú aj vŕba sliezska (Salix silesiaca), breza plstnatá karpatská (Betula pubescens subsp. carpatica) a najmä borovica limbová (Pinus cembra), náš najkrajší a najdlhšie žijúci strom. Z nelesných spoločenstiev sa tu vyskytujú rašeliniská vrchoviskového typu tvorené viacerými druhmi rašeliníkov (Sphagnum) so zastúpením vzácnych druhov ako: páperník pošvatý (Eriophorum vaginatum), rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia), kľukva močiarna (Oxyccocus palustris) a iné.

Nasleduje podhôľny (subalpínsky) stupeň, pre ktorý sú charakteristické súvislé porasty borovice horskej (Pinus mugo) a podrast,v ktorom sa uplatňujú druhy supramontánneho stupňa a tiež vysoké byliny ako: prilbica tuhá pravá (Aconitum firmum subsp. firmum), mliečivec alpínsky (Cicerbita alpina), kamzičník rakúsky (Doronicum austriacum) atď.

Predposledným vegetačným stupňom je stupeň hôľny (alpínsky) s viacerými špecifickými biotopmi a ich podmienkam prispôsobenými rastlinnými druhmi. V žulovej časti Tatier najväčšie plochy zaberá charakteristické i keď floristicky dosť chudobné spoločenstvo Juncetum trifidi s dominantným druhom sitinou trojzárezovou (Juncus trifidus). Okrem nej sa uplatňujú i druhy ako kostrava nízka (Festuca supina), zvonček alpínsky (Campanula alpinum), jastrabník alpínsky (Hieracium alpinum), či poniklec biely (Pulsatilla alba). Najbohatšie rastlinné spoločenstvá sa nachádzajú na bázických horninách, teda v Belianskych Tatrách a časti Západných Tatier. Typickými zástupcami kveteny týchto oblastí sú druhy zväzu Caricion firmae ako dryádka osemlupienková (Dryas octopetala), kostrava pestrá (Festuca versicolor), lomikameň sivý (Saxifraga caesia), devätorník alpínsky (Helianthemum alpestre) či prvosienka holá (Primula auricula).

Posledným stupňom je stupeň podsnežný (subniválny) so značným skráteným vegetačným obdobím a veľmi tenkou vrstvičkou pôdy. Tieto nepriaznivé podmienky sú príčinou výskytu menšieho počtu rastlinných druhov. Dominujú tu nižšie rastliny (riasy, machy a lišajníky), ale pristupujú k nim aj niektoré cievnaté rastliny ako: horec ľadový (Ranunculus glacialis), silenka bezbyľová (Silene acaulis), Lomikameň machovitý (Saxifraga bryoides) a iné.



© 2002 Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Správa Tatranského národného parku.
Textové podklady spracovali: Ing. Anna Turčanová, Ing. Juraj Švajda
Materiály prevzaté z publikácie I. Vološčuk a kol.: Tatranský národný park. Gradus Martin, 1994, 551 s.
Fotografie poskytla Martina Proháczková.