 |
||||||||||||||||||||||||||||||
|
Človek a prírodaOsídlenie územia Podtatranská kotlina, ktorú tvorí Liptovská kotlina na západe a Popradská kotlina na východe, je významným priestorom, v ktorom sa uplatňujú sídelné, poľnohospodárske a priemyselné aktivity. Časť územia predstavuje bezprostredné predpolie Západných a Východných Tatier, ktoré je súčasťou rozvojovej zóny biosférickej rezervácie Tatry. Z toho vyplýva už spomínané funkčné využívanie daného územia v zmysle trvalo udržateľného rozvoja a budúcnosti. Najstaršie známky osídlenia Podtatranskej kotliny sú známe z Gánoviec a Hôrky, ležiacich v bezprostrednej blízkosti C zóny biosférickej rezervácie, z čoho možno usudzovať, že už aktivity neandertálskeho človeka ovplyvňovali danú oblasť. Predpokladá sa tiež, že liptovský región sa relatívne husto osídlil až 800 - 400 r. pr. Kr. Od vtedy sa začína postupný proces hustnúceho a ustaľujúceho sa osídľovania so stupňujúcim sa poľnohospodárskym, pasienkárskym, baníckym, lesníckym a neskôr aj priemyselným využívaním územia. Za začiatok osídlenia tatranského podhoria a Ždiarskej brázdy môžeme pokladať prelom kresťanského letopočtu. Z neho pochádzajú pozostatky stabilnejšieho obývania lokality Žltá stena pri dnešnej Tatranskej Polianke, ktorá bola strategicky dôležitým výšinným sídlom ľudu púchovskej kultúry. Ďalej vznikajúce podtatranské osady sa zväčša zameriavali na exploatáciu prírodných bohatstiev. Urbanizácia územia Rozloženie osídlenia v podhorí Západných a Východných Tatier vyplýva z makroreliéfu terénu a tiež využívania prírodného bohatstva a uplatňovania ekonomických aktivít obyvateľstva. Urbanistickú osnovu tvoria osady, obce a mestá, ktoré vznikali v bodoch styku riek so starodávnymi cestnými trasami. Takýchto sídelných útvarov je v podtatranskom regióne viac ako päťdesiat. Jednotlivé typy sídel sa vyznačujú osobitnou architektúrou. V podhorskej poľnohospodárskej krajine prevládajú vidiecke osídlenia gravitujúce do mestských centier. Pásmo lesa predstavovalo priestor pre vznik hutníckych, lesníckych a drevárskych osád, ktoré neskôr nahradili strediská liečby, turistiky a rekreácie. Najprimitívnejšie urbanizačné prvky ako prístrešky, koliby, zruby, turistické útuľne a chaty sú typické pre alpínsky stupeň. Využívanie územia Územie terajšej C zóny BR TATRY bolo už v minulosti osadníkmi extenzívne využívané. Jednak ťažbovými aktivitami, ktoré zaznamenali mohutný rozmach hlavne príchodom nemeckých kolonistov. V Tatrách sa uplatňovala ťažba vzácnych kovov (meď, striebro, miestami zlato), ale aj štrkov, pieskov, kameňa a tiež aj rašeliny v neskoršom období. Uvedené činnosti však výrazne negatívne zasahovali do krajinného rázu a celkového prírodného bohatstva územia, čo nevyhnutne viedlo k ich regulácii. Z poľnohospodárskych aktivít to bolo hlavne vysokohorské pastierstvo, rozvíjajúce sa od čias valašskej kolonizácie, ktoré najnegatívnejšie a na najdlhší čas pôsobilo na tatranskú prírodu. Celkovú nepriaznivú situáciu sa podarilo vyriešiť až legislatívnou cestou, uzákonením Tatranského národného parku. Aj využívanie tatranských lesov, zaberajúcich prevažnú časť územia, ktoré sa menilo s vyvíjajúcimi sa vzťahmi k nim, znamenalo častokrát bezohľadnú exploatáciu. V súčasnej dobe lesy TANAPu patria do štátneho, urbárskeho, mestského , obecného vlastníctva, do vlastníctva drobných cirkevných a iných pozemkov. Prioritnými úlohami v starostlivosti o ne sú:
Ako vyplýva z funkcií biosférickej rezervácie, jej C alebo rozvojová zóna, predstavuje priestor na uplatnenie rôznorodých ľudských aktivít. Tie je však potrebné vykonávať cestou harmonického využívania, aby neznamenali deštrukciu prírodných osobitostí, ale naopak ich podporu a cestu k trvalo udržateľnej budúcnosti. |
|||||||||||||||||||||||||||||
| © 2002 Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Správa Tatranského národného parku. Textové podklady spracovali: Ing. Anna Turčanová, Ing. Juraj Švajda Materiály prevzaté z publikácie I. Vološčuk a kol.: Tatranský národný park. Gradus Martin, 1994, 551 s. Fotografie poskytla Martina Proháczková. |
||||||||||||||||||||||||||||||
