|
Akčný plán pre Biosférickú rezerváciu Tatry na roky 2001 – 2005 I. Enviromentálna
situácia v Biosférickej rezervácii (ďalej len „BR“) Tatry
Úvod
Biosférické
rezervácie slúžia ako príklad trvalo udržateľného života, prijateľnej rovnováhy
a vzájomného vzťahu človeka s prírodným prostredím. Zohrávajú významnú
úlohu nielen pre miestne obyvateľstvo, ale poznatky z takého územia sú
potrebné pre celú spoločnosť a sú základným pilierom vízie biosférických
rezervácií pre 21. storočie, ktorá bola formulovaná v záveroch Sevillskej
konferencie: 1. Posilniť
príspevok biosférických rezervácií pri vykonávaní medzinárodných dohôd, hlavne
pri podpore ochrany a trvalo udržateľného rozvoja, špeciálne v súvislosti
s Dohovorom o biologickej diverzite. 2.
Zakladať biosférické rezervácie v rôznych prírodných,
ekonomických a kultúrnych podmienkach a v rozsiahlych neporušených oblastiach
na periférii veľkých miest. 3. Podporovať
vznik regionálnych a tematických sietí biosférických rezervácií ako zložitej
Svetovej siete biosférických rezervácií. 4. Posilniť
vedecký výskum, monitoring a výchovu v biosférických rezerváciách s cieľom ich
ochrany až po trvalo udržateľný rozvoj na základe poznatkov prírodných a
spoločenských vied. Táto požiadavka je naliehavá hlavne v krajinách, kde si
biosférické rezervácie vyžadujú odbornú a finančnú pomoc. 5. Zabezpečiť
rovnomernú spoluúčasť všetkých zón biosférických rezervácií k ochrane, trvalo
udržateľnému rozvoju a vedeckému pochopeniu. 6. Rozšíriť
prechodnú zónu biosférických rezervácií tak, aby zahrňovala väčšie oblasti
vhodné pre ekosystémový manažment a využitie BR na prieskum a vysvetlenie
ponímania trvalo udržateľného rozvoja na regionálnej úrovni. Väčšia pozornosť
by sa mala venovať práve rozširovaniu biosférických rezervácií než ostatných
druhov chránených území. 7. Vo
väčšej miere zohľadňovať existenciu človeka v biosférických rezerváciách. Malo
by nastať prepojenie medzi kultúrnou a biologickou diverzitou. Mali by byť
zachované tradičné poznatky a genetické zdroje a mala by byť uznaná a
podporovaná ich úloha pri trvalo udržateľnom rozvoji. 8. Podnecovať
manažment každej biosférickej rezervácie hlavne na základe akejsi “zmluvy”
medzi miestnou komunitou a spoločnosťou ako celkom. Dosiahlo by sa otvorenejšie
a adaptabilnejšie spravovanie, ktoré by sa ľahšie rozvíjalo. Takýto prístup by
mal pomôcť zabezpečiť lepšie schopnosti reagovať na vonkajšie politické,
ekonomické a sociálne tlaky zo strany biosférických rezervácií a ich miestneho
obyvateľstva. 9.
Zjednotiť všetky záujmové skupiny a sektory v
spoločnom chápaní biosférických rezervácií ako súčasti celosvetovej siete a
zabezpečiť bezplatný prenos informácií pre všetkých zúčastnených. 10.
Investovať do budúcnosti. Biosférické rezervácie by
mohli pomôcť pri podpore nášho pochopenia vzťahov medzi človekom a prírodou
vrátane programov zvyšovania verejného povedomia, informovanosti a vzdelávania v
dlhodobom meradle a so zreteľom na viacgeneračnú perspektívu. Sevillská stratégia pre biosférické rezervácie
nadväzuje na Dohovor o biologickej diverzite a Agendu 21. Určuje však
osobitnú úlohu BR sústredením na niekoľko princípov (I. - IV.), ktoré sa ďalej
špecifikujú. · I.
využívať BR na ochranu prírodnej a kultúrnej rozmanitosti: Zámer I.1: Zlepšiť
prostredníctvom Svetovej siete BR pokrytie reprezentatívnych príkladov
prírodnej a kultúrnej biologickej rozmanitosti. Zámer I.2: Začleniť BR do
ochranárskeho plánovania. · II.
využívať BR ako modely manažmentu krajiny a trvalo udržateľného rozvoja: Zámer II.1: Zabezpečiť
podporu a zapojenie miestneho obyvateľstva. Zámer II.2: Zabezpečiť
lepšie zosúladenie a interakciu medzi zónami BR. Zámer II.3: Začleniť BR do
územného plánovania. · III.
využívanie BR na výskum, monitorovanie, výchovu a vzdelávanie: Zámer III.1: Zlepšiť
povedomie o vzájomnom prepojení ľudstva a biosféry. Zámer III.2: Zdokonaliť
monitorovanie. Zámer III.3: Zlepšiť
vzdelávanie, uvedomelosť a spoluúčasť verejnosti. Zámer III.4: Zlepšiť výcvik
odborníkov a manažérov. · IV.
implementácia koncepcie BR: Zámer IV.1: Integrovať
funkcie BR. Zámer IV.2: Posilniť Svetovú sieť
BR.
Základné
informácie
Tatranský národný park
(ďalej len “TANAP”) sa vyhlásil zákonom SNR č. 11/1949 Zb. o Tatranskom
národnom parku, doplnil nariadením vlády SSR č. 12/1987 Zb. o vyhlásení časti
Západných Tatier za súčasť Tatranského národného parku v znení nariadenia
vlády SR č. 272/1991 Zb. BR Tatry tvorí bilaterálnu
biosférickú rezerváciu spolu s poľským národným parkom (Tatrzanski Park
Narodowy, ďalej len „TPN“). BR Tatry bola zapísaná do svetovej siete BR dňa
15.2.1993. Rozprestiera sa na výmere 110 685 ha v štyroch okresoch (Liptovský
Mikuláš, Tvrdošín, Poprad, Kežmarok) dvoch krajov (Žilinský, Prešovský).
Percentuálne podiely jednotlivých druhov pozemkov predstavujú: lesný pôdny fond
69,0 %, poľnohospodársky pôdny fond 27,2 % a ostatné plochy 3,8 %. Stav siete
chránených území:
Stručná všeobecná charakteristika
Medzinárodná
slovensko-poľská BR Tatry predstavuje jedinečný súbor ekosystémov na žulovom,
vápencovom a dolomitovom podloží, s typickým glaciálnym reliéfom Západných
Karpát, v rozpätí nadmorských výšok 600 – 2 655 m. Územie
s pestrými abiotickými podmienkami vytvára prostredie pre výskyt mnohých
endemických, reliktných, vzácnych, kriticky ohrozených a cenných druhov
rastlín a živočíchov a ich spoločenstiev. Tatry špecifickým spôsobom
ovplyvnili a ovplyvňujú kultúrno-historický a súčasný vývoj
obyvateľstva žijúceho v ich bezprostrednej blízkosti, ale aj
v širokom okolí. Rozmanitosť prírody V BR Tatry sa zaevidoval nasledovný počet druhov
rastlín a živočíchov. Rastlinstvo: 1 050 druhov húb, 800 druhov
lišajníkov, 750 druhov
machorastov, 1390 druhov
cievnatých rastlín, z toho 39 druhov rastúcich iba v Tatrách
(endemické druhy), 41
druhov rastúcich iba v Západných Karpatoch (západokarpatské endemity), 57
druhov rastúcich iba v Karpatoch (karpatské endemity). Živočíšstvo: niekoľko tisíc druhov bezstavovcov, 178
druhov stavovcov 10 druhov
rýb, 3 druhy
obojživelníkov, 8
druhov plazov, 115
druhov vtákov, 42 druhov
cicavcov. Zonácia
BR Tri zóny BR na výmere 110
685 ha sa rozprestierajú v rámci výškového rozpätia od 600 do 2 655 m
n. m. §
jadrová zóna – predstavuje prevažne v nadmorskej
výške 1 250 – 2 655 m územia národných prírodných rezervácií (44 %
z výmery BR Tatry) – horské a vysokohorské lesy smrekového
vegetačného stupňa a spoločenstvá kosodrevinového, alpínskeho
a subniválneho stupňa. §
nárazníková zóna –
predstavuje lesné spoločenstvá okolo intravilánu tatranských osád, kúpeľných,
liečebných a turisticko-športových stredísk (lesy podhorského stupňa
a parkové priestory v intravilánoch tatranských osád, čo je 21 %
z výmery BR Tatry) v nadmorskej výške 800 – 1 250 m. §
prechodná zóna – tvorí
poľnohospodársku a lesnú krajinu celého ochranného pásma TANAP
s historicky vzniknutými podtatranskými obcami a mestami (35 %
z výmery BR Tatry) v nadmorských výškach približne od 600 – 850 m. Organizačné
a právne aspekty V súčasnosti
na Správe TANAP pracuje 20 pracovníkov v 3 odboroch (odbor
starostlivosti o chránené časti prírody, odbor starostlivosti
o krajinu, odbor strážnej služby a environmentálnej výchovy). Do
dnešného dňa sa neuskutočnila delimitácia majetku a pracovníkov od
Štátnych lesov TANAP (ďalej len “ŠL TANAP”). Jej uskutočnenie by vo veľkej
miere prispelo k dobudovaniu Správy TANAP, a tým k výraznému
skvalitneniu výkonu praktickej ochrany prírody. Územie BR je totožné
s územím TANAP a jeho ochranného pásma, vyhláseným zákonom SNR č.
11/1949 Zb. Ochrana predmetného územia sa zabezpečuje v zmysle zákona NR SR č.
287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Stav starostlivosti o prírodné zložky BR Ochrana prírody a krajiny na
území BR Tatry vychádza a uskutočňuje sa v zmysle Programu
starostlivosti o Tatranský národný park schváleného uznesením vlády SR č.
658/1991. V súčasnosti sa pripravuje novelizácia tohoto programu, ktorý
vnímame ako základný dokument pre účely manažmentu, t.j. časovo-priestorovej
diferenciácie rozličnej intenzity starostlivosti o prírodné systémy
a krajinu. Nedoriešená delimitácia
a nedostatok finančných prostriedkov však spôsobuje veľmi obmedzené
možnosti napĺňania, predovšetkým praktických výkonov v oblasti
starostlivosti o územie. Narastajúci tlak na územie BR Tatry predovšetkým
v oblasti urbanizácie, turizmu, športového využívania, ale aj hospodárenia
v lesoch si vyžaduje pripraviť novú koncepciu ochrany prírody založenú na
zásadách trvalo udržateľného života. Územie národného parku (ďalej len “NP”) sa
v Generele nadregionálneho územného systému ekologickej stability (ďalej
len “ÚSES”) chápe ako nadregionálne biocentrum európskeho významu. Princípy
tvorby krajiny opierajúce sa o ÚSES sa uplatňujú v ochrannom pásme NP
pomocou aktívnej tvorby krajinnej štruktúry, aby sa postupne dotvorila
ekologicky stabilná krajina, v ktorej sa bude vykonávať starostlivosť
o ekosystémy a ochrana biologickej rozmanitosti v úzkej
súčinnosti Správy TANAP s miestnymi samosprávami, domácim obyvateľstvom,
vlastníkmi pozemkov a podnikateľskými subjektami. Lesné hospodárstvo
Lesy BR
charakterizuje rozdielne vlastníctvo (štátne 54,6 %, urbárske 33,7 %, mestské
a obecné 9,8 %, súkromné, cirkevné a ostatné 1,9 %). Najväčšie
konflikty s cieľmi ochrany prírody vznikajú v otázke spracovania
kalamít (vetrové, snehové, hmyzové). Nedoriešená je kľúčová otázka náhrady
majetkovej ujmy (§ 47 zákona NR SR č. 287/1994 Z.z.).
Poľnohospodárstvo
Poľnohospodárstvo
v dôsledku zmien v dotačnej politike je extenzívne. Správa TANAP podporuje
racionálne využívanie územia predovšetkým v “C” zóne s cieľom
prinavrátenia k pôvodnému rázu krajiny (pozemkové úpravy, krajinno-ekologické plánovanie,
rekonštrukcia krajiny podhoria). Územné plánovanie
Dynamický rozvoj
v značnej miere nerešpektuje ciele trvalo udržateľného rozvoja v BR
Tatry. Nebezpečné sú predovšetkým snahy o zmenu koncepcie územného rozvoja
predovšetkým na území tatranských osád prostredníctvom zmeny zásadných
regulatívov v platnom územnom pláne veľkého územného celku (ďalej len “ÚP
VÚC”) Prešovský kraj (vyhláseného nariadením vlády SR č. 216/1998 Z.z.) a ÚP
VÚC Žilinský kraj (nariadenie vlády SR č. 223/1998 Z.z.) Rekreácia a turizmus
Rekreačné
aktivity presahujú v niektorých oblastiach únosnosť územia. Správa TANAP
sa snaží návštevníkov usmerňovať mimo vzácnych území, napríklad aj budovaním
náučných chodníkov (ďalej len “NCH”). V poslednom období sa zvyšuje počet
skiaplinistov, ktorý sa prejavuje rušením živočíchov dokonca aj v zime.
Pre TANAP platí Návštevný poriadok Tatranského národného parku (všeobecne
záväzná vyhláška Krajského úradu v Prešove č. 1/1999). Environmentálna výchova
Výchovno-propagačné aktivity
s miestnym obyvateľstvom sa, hlavne v poslednom čase, realizujú
pomocou projektov a aktivít súvisiacich s veľmi úzkym prepojením
miestneho obyvateľstva, miestnych podnikateľov s cieľom tvorby lokálnych
a regionálnych koncepcií ďalšieho rozvoja územia BR predovšetkým
v jeho podhorí. II.Akčný plán pre BR Tatry
Pozn.: V rozpočte
Akčného plánu pre BR Tatry nie sú zahrnuté náklady na aktivity v BR
spadajúce do pôsobnosti rezortu pôdohospodárstva, školstva
a zahraničných vecí, ako ani predpokladané finančné prostriedky
z fondov a nadácií. Celková finančná náročnosť opatrení:
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
© 2002 Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Správa Tatranského národného parku. Textové podklady spracovali: Ing. Anna Turčanová, Ing. Juraj Švajda Materiály prevzaté z publikácie I. Vološčuk a kol.: Tatranský národný park. Gradus Martin, 1994, 551 s. Fotografie poskytla Martina Proháczková. |