Základné informácie
Rastlinstvo
Živočíšstvo
Geologická stavba
Hydrické pomery
Charakteristika pôd
Klimatické pomery
Človek a príroda
Členenie územia BR
Akčný plán BR
Dokumenty
Linky
Kontakty
 
 

Geologická stavba


Tatry reprezentujú relatívne vysoko vyzdvihnutú kryhu hrásťového typu, takmer úplne lemovanú flyšovými sedimentami vnútrokarpatského paleogénu, ktoré v súčasnom reliéfe vypĺňajú sústavu kotlín a podhorských brázd.

Zložitú stavbu Tatier tvorí sústava početných predvrchnokriedových tektonických jednotiek zaraďovaných k tatriku, fatriku (veporiku) a hroniku.

Tatrikum je budované kryštalinikom a permsko-mezozoickými sedimentami, ktoré zasahjú až po turón. Kryštalinikum predstavujú granitoidy, ktoré majú úplnú prevahu vo východnej časti (Vysoké Tatry), kým v západnej časti (Západné Tatry) sa na stavbe podieľajú aj metamorfity. Mezozoická sekvencia tatrika je na mnohých miestach spätá s tatrickým kryštalinikom, no na mnohých miestach sa počas alpínskej orogenézy od kryštalinického fundamentu odčlenila. Presunuté jednotky Červených vrchov, Giewontu a niekoľko jednotiek v depresii Javorinskej Širokej tvoria samostatné čiastkové príkrovy, príkrovové duplexy alebo tektonické šupiny. Autochtónna jednotka vystupuje medzi Osobitou na západe a Stežkami na východe Tatier. Tiež sú k nej priraďované redukované šupiny na západnom okraji Západných Tatier v oblasti Sokola, Mnícha, Huňovej a Salatína. Horninovú skaldbu mezozoika tvoria zlepence, kremité pieskovce až kremence, ílovité bridlice, vápence a dolomity.

Fatrikum (veporikum) reprezentuje krížňanský príkrov, tvorený výlučne mezozoickými horninami. Predstavuje príkrovové teleso odtrhnuté od pôvodného sedimentačného podkladu a presunutého cez tatrikum. Je tvorený mnohými čiastkovými jednotkami ako napríklad príkrov Havrana a čiastkový príkrov Bujačieho v Belianskych Tatrách a čiastkový príkrov Bobrovca medzi Oravicami a Koscieliskou dolinou v západnej časti.

Hronikum zastupuje chočský príkrov nasunutý na krížňanský, nachádzajúci sa v západnej, severozápadnej a južnej časti Tatier. Jeho pomerne malé zastúpenie je dôsledkom intenzívnej erozívnej činnosti. Reprezentujú ho stredno- a vrchnotriasové vápence a dolomity.



© 2002 Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Správa Tatranského národného parku.
Textové podklady spracovali: Ing. Anna Turčanová, Ing. Juraj Švajda
Materiály prevzaté z publikácie I. Vološčuk a kol.: Tatranský národný park. Gradus Martin, 1994, 551 s.
Fotografie poskytla Martina Proháczková.