Ochrana prírody, 47/2026 / 11 Z uvedeného vyplýva, že na druhové zloženie, fruktifikáciu a produktivitu mykobioty má významný vplyv drevinové zloženie porastov a druhová diverzita cievnatých rastlín – napr. v prípade EM makromycét, dostatok vhodného trofického, resp. drevného substrátu – napr. v prípade LS makromycét, humifikačné a pôdne pomery – napr. v prípade TS druhov a vhodné klimaticko-ekologické podmienky (teplota, vlhkosť) – v prípade všetkých ekotrofických skupín makromycét. Napr. Kukla (1995) v NPR Zadná Poľana zistil, že v pôdnom horizonte A sa hodnoty pH pohybovali od 3,57 do 4,12, čo sú podobné hodnoty aké uvádzame v tab. 1, pričom hodnoty obsahu C v pôdnom horizonte A mali hodnoty nad 13,03 kg.ha-1. Podobne Dubová et al. (1995) zistili, že vo vrcholovej smrečine v NPR Zadná Poľana, počas rokov 1990 až 1993, sa hodnoty pH pôdneho horizontu A pohybovali od 3,29 do 7,22, pričom naše hodnoty pH-A boli od 3,8 do 4,02 (tab. 1). Kuklová et al. (2005) zo smrekového porastu z Poľany uvádzajú hodnotu pH 4,3 v pôdnom horizonte A a obsah C (%) bol 14,5. Z našich údajov vyplýva, že hodnota pH-A v smrekovom poraste bola od 3,8 do 4,02 a obsah C (%) bol od 10,86 do 11,38. Tieto pomery hodnôt pH a obsah uhlíka v pôde nepochybne ovplyvňujú aj produkčné pomery mykobioty skúmaného územia. Napr. Mihál & Luptáková (2020) v umelo vysadených smrekových porastoch zistili, že z biogénnych chemických prvkov sa obsahy vápnika (Ca) a dusíka (N) v pôde, resp. ich významnosť pre produkciu biomasy plodníc, ukázali ako signifikantné pre EM makromycéty: N (p=0,0091) a Ca (p=0,0223). Podobne sa obsahy Ca v pôde ukázali ako signifikantné pre TS makromycéty (p=0,0482). Produkciu biomasy plodníc makromycét môže ovplyvňovať aj stupeň imisného znečistenia lesných porastov. Lagana et al. (2014) konštatujú, že jedľové lesy v strednej a severnej Európe sú značne poškodené rastúcim znečistením, čo sa negatívne odráža na biodiverzite a produktivite mykobioty, najmä symbiotických druhov húb. Napr. Mihál & Cicák (2006) skúmali mykoflóru smrekových lesných porastov pod vplyvom imisií na strednom Spiši, pričom zistili, že významným dominantným druhom s vysokou abundanciou plodníc v imisných porastoch bol druh Armillaria ostoyae (Romagn.) Herink, pričom vo vrcholovej smrečine na kóte Muráň (1105 m n. m.) sa v dominantnej skupine makromycét s vyššou abundanciou plodníc vyskytovali najmä druhy a rody Hypholoma lateritium, Imleria badia (Fr.) Vizzini, Lactarius sp., Laccaria laccata (Scop.) Cooke, Mycena sp., Russula sp. a Xerocomellus chrysenteron, ktoré v našom výskume patrili do skupiny najprodukčnejších druhov a rodov makromycét (tab. 3 a 4). Zdá sa, že aj v imisne atakovaných lesných porastoch môžu makromycéty, za príhodných klimaticko-ekologických podmienok, vyprodukovať množstvo plodníc, čo má následne vplyv aj na hodnoty produkcie biomasy makromycét. V súvislosti s tým, možno spomenúť, že hodnoty C/N v pôdnom horizonte A sa na lokalitách na strednom Spiši pohybovali od 34 do 51 % (cf. Kuklová et al., 2010), pričom pomer C/N v našich smrekových porastoch v NPR Zadná Poľana mal priemernú hodnotu 13,55 % (tab. 1). Vo všeobecnosti, nižšie hodnoty dusíka a C/N v pôde napomáhajú rozvoju EM mykobioty, pričom vyššie hodnoty dusíka a C/N stimulujú fruktifikáciu TS makromycét, čo môže byť do veľkej miery ovplyvnené aj imisným zaťažením pôdy na skúmanom území. Všetky horeuvedené faktory sú do značnej miery ovplyvňované použitou metodikou a intenzitou lesohospodárskych zásahov v manažovaných alebo imisne postihnutých lesných porastoch. Napr. Mihál (2023), Mihál & Luptáková (2020) skúmali štruktúru mykobioty v obhospodarovaných umelo vysadených smrekových porastoch na strednom Slovensku. Celkovo bolo zistených 110 druhov makromycét, z ktorých 106 druhov (96,4 %) bolo vhodných na hodnotenie produkcie biomasy plodníc. Druhy Lactarius rufus (Scop.) Fr. (906,14 kg.ha-1) a Amanita muscaria (L.) Lam. (227,0) mali najvyššiu produkciu biomasy z EM makromycét, Rhodocollybia butyracea (174,86) a Macrolepiota procera (Scop.) Singer (80,79 kg.ha-1) z TS makromycét a Hypholoma fasciculare (Huds.) P. Kumm. (506,38) a Tricholomopsis rutilans (Schaeff.) Singer (46,06 kg.ha-1) z LS makromycét. Najdominantnejšími EM druhmi boli Ramaria formosa (Pers.) Quél., Hygrophorus pustulatus (Pers.) Fr. a Lactarius aurantiacus (Pers.) Gray. Najdominantnejšími TS druhmi boli Rhodocollybia butyracea, Ampulloclitocybe clavipes (Pers) Redhead, Lutzoni, Moncalvo & Vilgalys a Mycena cinerella (P. Karst) P. Karst. Najviac plodníc (19 583) vyprodukovali TS druhy, najvyššie hodnoty čerstvej biomasy plodníc (5049 kg.ha-1) vyprodukovali EM druhy. Naše výsledky potvrdzujú silný mykorízny potenciál EM mykobioty v závislosti od veku porastov. Vo všeobecnosti EM makromycéty dominovali v najmladších porastoch. V najstarších porastoch dominovali TS makromycéty v dôsledku vhodných pôdno-humifikačných podmienok (acidifikácia pôdy, hrúbka surového humusu, opadávanie ihličia), podobne ako je tomu v prirodzenom smrekovom lese. V smrekových lesoch tu v produkcii biomasy plodníc dominovali druhy Amanita muscaria, A. rubescens Pers., Imleria badia, Laccaria laccata, Lactarius aurantiacus, Rhodocollybia butyracea a viaceré druhy rodov Lycoperdon, Russsula a Xerocomellus, t.j. druhy a rody, ktoré boli dominantné aj v našich zberoch na Poľane. Vplyv rôzneho veku borovicových porastov v Španielsku na produkciu plodníc epigeických jedlých a ektomykoríznych makromycét skúmali Bonet et al. (2004), ktorí zistili výskyt 164 taxónov patriacich do 34 rodov húb. Osobitnú
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==