12 \ Ochrana prírody, 47/2026 pozornosť autori venovali jedlým a komerčne využiteľným hubám, najmä druhu Lactarius deliciosus (L.) Gray, ktorý je najčastejšie zbieraným druhom v týchto lesoch. Jedlé predávané druhy tvorili až 20 % celkovej biomasy plodníc. Zistil sa pozitívny vzťah medzi produkciou sporokarpov (čerstvá hmotnosť, suchá hmotnosť alebo počet sporokarpov) a druhovou bohatosťou na jednotlivých výskumných plochách. Medzi najprodukčnejšie makromycéty patrili druhy, napr. Tricholoma imbricatum (Fr.) P. Kumm. (2,39 kg.ha-1 čerstvej hmotnosti plodníc), Suillus luteus (L.) Roussel (2,19), S. variegatus (S.) Richon & Roze (1,65), Lactarius deliciosus (1,36), Hebeloma crustuliniforme (Bull.) Quél. (1,28 kg.ha-1) a iné. Bohato boli zastúpené aj jedlé druhy makromycét z rodov Boletus, Clitocybe, Collybia, Hygrophorus, Laccaria, Lycoperdon a Russula, ktoré sme nachádzali aj my na Poľane. ZÁVER Dynamika produkcie biomasy ektomykoríznych (EM), terestrických saprotrofných (TS), lignikolných saprotrofných (LS) a lignikolných parazitických (LP) makromycét bola skúmaná na dvoch lokalitách v prevažne smrekových lesoch v NPR Zadná Poľana na strednom Slovensku. Z celkovo 273 zistených druhov makromycét bolo 135 druhov vhodných na mykoprodukčné hodnotenie (49,5 % zo všetkých druhov). Najviac biomasy vyprodukovali EM druhy (175,40 kg.ha-1 čerstvej hmotnosti plodníc), TS druhy (60,27), LS druhy (48,99) a LP druhy (21,29 kg.ha-1). Najvyššie hodnoty produkcie (261,03 kg.ha-1 čerstvej hmotnosti plodníc) dosiahli makromycéty na lokalite Hukavy, z čoho mali najvyššie hodnoty EM druhy húb (145,97 kg.ha-1). Najnižšie hodnoty produkcie mali LP druhy na lokalite Kozí chrbát (0,36 kg.ha-1). Všeobecne vidno trend zvyšovania produkcie biomasy v jednotlivých ekotrofických skupinách v postupnosti LP > LS > TS > EM na obidvoch lokalitách. V rámci lokalít mali najvyššie hodnoty druhy Xerocomellus pruinatus (40,5 kg.ha-1), Armillaria sp. (14,36), Apioperdon pyriforme (14,25), Lactarius controversus (11,79) a Xerocomellus chrysenteron (9,6) na lokalite Hukavy a druhy Amanita battarrae (12,1), Agrocybe praecox (4,76), Lactarius picinus (3,93), Lactarius blennius (3,54) a Rhodocollybia butyracea (2,1 kg.ha-1) na lokalite Kozí chrbát. Zaujímavé je aj zistenie, že na obidvoch lokalitách sa vyskytlo 14 jedlých, komerčne využiteľných, druhov makromycét, z toho 11 EM druhov na lokalite Hukavy a 12 EM druhov na lokalite Kozí chrbát, pričom jedlé huby vyprodukovali až 139,21 kg.ha-1 (Hukavy) a iba 30,5 kg.ha-1 čerstvej hmotnosti plodníc (Kozí chrbát). Z uvedeného vyplýva, že na celkovú hmotnosť biomasy plodníc majú významný vplyv najmä abundančné pomery hmotnostne masívnejších druhov makromycét v synergii s priaznivými klimaticko-ekologickými faktormi, ktoré podporujú výskyt širšieho druhového spektra a tiež aj fruktifikáciu makromycét. Na obidvoch lokalitách sa vyskytli aj viaceré vzácne alebo bioindikačné druhy makromycét, napr. druhy Cortinarius hemitrichus, Entoloma byssisedum, E. dichroeum, E. versatile, Hydropodia subalpina, Hydropus marginellus, Inocybe petiginosa, Lactarius romagnesii, Panellus violaceofulvus, Paragalactinia michelii, Peziza saniosa a iné, ktoré nachádzali v pralesovitých porastoch na lokalitách Hukavy a Kozí chrbát priaznivé podmienky pre ich rast. Nakoľko sa tieto zaujímavé makromycéty vyskytovali iba zriedkavo, z hľadiska produkcie biomasy plodníc dosahovali iba nízke hodnoty – najmenej biomasy vyprodukoval druh Lactarius romagnesii (0,06 kg.ha-1) a najviac Peziza saniosa (1,77 kg.ha-1 čerstvej hmotnosti plodníc). Poďakovanie Práca vznikla s podporou grantového projektu VEGA 2/0001/25 „Ohrozenie pôd, rastlín a makromycétov rizikovými industriálnymi polutantmi vo vybraných lesných ekosystémoch Slovenska“ v rámci Vedeckej grantovej agentúry MŠVVŠ SR a SAV. LITERATÚRA Barna M. & Mihál I. 2024: Indicators of restoration in beech stands after air pollution: trees and macromycetes. Folia Oecol. 51, 185–195. Bonet J. A., Fischer C. R. & Colinas C. 2004: The relationship between forest age and aspect on the production of sporocarps of ectomycorrhizal fungi in Pinus sylvestris forests of the central Pyrenees. For. Ecol. Manage. 203, 157–175. Dahlberg A., Jonsson L. & Nylund, J. E. 1997: Species diversity and distribution of biomass above and below ground among ectomycorrhizal fungi in an old-growth Norway spruce forest in south Sweden. Can. J. Bot. 75, 1323 – 1335. Dubová M., Bublinec E. & Váľka J. 1995: Wet deposition in the Biosphere Reserve Poľana. Ekológia (Bratislava), suppl 2, 139 – 148. Gáper J. 1992: Problematika a možnosti hodnotenia biomasy ektomykoríznych húb [Problematic and possibilities of evaluating the biomass of ectomycorrhizal fungi]. In: Metodológia v produkčnej ekológii. Vieska nad Žitavou: Arborétum Mlyňany – Ústav dendrobiológie, pp. 119–203.
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==