CHRÁNENÁ KRAJINNÁ OBLASŤ VIHORLAT

 
Vihorlat je i napriek neveľkej rozlohe a nadmorskej výške impozantné sopečné pohorie. Vypína sa nad rozsiahlou Východoslovenskou nížinou a jeho najvyššie vrcholy presahujú výšku 1000 m.n.m. Jeho geografická poloha osobitný geologický vývoj podmienili vznik prírodných zvláštnosti jazier, skalných útvarov, rašelinísk ako aj spoločný výskyt flóry západokarpatskej, východokarpatskej a panónskej.

 
Keďže sa jedna o ochranársky neobyčajne významné územie snahou ochranárov bolo už v 50-tých rokoch 20. storočia časť tohto územia vyhlásiť za chránené územie. Už v roku 1958 vtedajší Zbor povereníkov schválil požiadavku na zriadenie CHKO Vihorlat - Morské oko. Niekoľko ročné úsilie ochranárov vyvrcholilo vydaním Vyhlášky MK SSR č.9 z 28. decembra 1973, ktorou bola na celkovej výmere 29 251 ha v okresoch Michalovce a Humenné vyhlásená CHKO Vihorlat. Samotná CHKO o výmere 4564 ha s ochranným pásmom 24 687 ha patrila k najmenším veľkoplošným územiam Slovenska. V roku 1996 až 1998 pristúpila správa CHKO k prehodnoteniu a spresneniu hraníc.

 
Vyhláškou MŽP SR č. 111 z 19. apríla 1999 bola vyhlásená CHKO v spresnených hraniciach o výmere 17 485 ha bez ochranného pásma.

 
Rozprestiera sa v okresoch Michalovce, Sobrance, Humenné a Snina. Nachádza sa v katastrálnych územiach Jovsa, Poruba pod Vihorlatom, Remetské Hámre, Hlivištia, Choňkovce, Podhoroď, Ruská Bystrá, Vyšná Rybnica, Hrabová Roztoka, Strihovec, Kolonica, Ladomírov, Stakčín, Snina, Zemplínske Hámre a Valaškovce.

 
Vihorlat je typický lesné územie, ktoré si v priebehu celého holocénu, najmä od nástupu bučín určujúcich podnes jeho vzhľad zachovalo svoj prirodzený charakter.

 
Celkove možno konštatovať, že Vihorlat po stránke prírodných útvarov, ale hlavne pôvodnosti lesných porastov patrí k najzachovalejším územne uceleným pohoriam Slovenska.
© 2007 Chránená krajinná oblasť Vihorlat. Všetky práva vyhradené.