rano_v_poloninach interier_Stuznice

Rastlinstvo

Bohatý a zaujímavý je rastlinný svet Národného parku Poloniny. Poloniny tvoria botanickú hranicu medzi horskými systémami Východných a Západných Karpát. Prejavuje sa to predovšetkým prítomnosťou niektorých východokarpatských elementov vo flóre, ktoré majú na území národného parku západnú hranicu svojho rozšírenia, ako zvonček jedľový pichliač Waldsteinov, klinček bradatý nakopený, kostrava skalná, čermeľ Herbichov, iskernik karpatský, hadomor ružový, silenka ovisnutá pochybná, a fialka dácka. V súčasnosti je z územia národného parku známych viac ako 1000 druhov vyšších rastlín. Mnohé z nich patria k vzácnym a ohrozeným druhom. Flóristickú pestrosť územia potvrdzuje aj výskyt 300 známych druhov húb, vyše 300 druhov machorastov a viac ako 100 druhov lišajníkov.

cemericakosatec sibirskyklincektelekia

Najrozšírenejším typom vegetácie sú tu lesy. Dominantnou a zároveň charakteristickou drevinou je buk lesný. Vzhľadom k vyše 1000 m výškovému rozdielu medzi najnižším a najvyšším bodom národného parku, a s tým súvisiacou zmenou klimatických podmienok, mení sa i charakter lesov. V najnižších a najteplejších častiach sa vyskytujú dubovo-hrabové lesy. V nich spolu s hlavnými porastotvornými drevinami dubom letným, dubom zimným a hrabom obyčajným rastú i dreviny javor mliečny, javor poľný, lipa veľkolistá a lipa malolistá. V bylinnej etáži rastie vzácnejšia scila Kladného, hviezdnatec čemericový a skopólia kranská. Najrozsiahlejšie plochy národného parku zaberajú bukové lesy s charakteristickou zubačkou cibuľkonosnou a zubačkou žliazkatou. Vo vyšších polohách a na vlhkejších stanovištiach pristupuje do lesných porastov jedľa biela. Mimoriadnu pozornosť si zaslúžia predovšetkým spoločenstvá nachádzajúce sa v oblasti masívu Stinskej v ktorých rastie endemit Východných Karpát iskerník karpatský.

Vo vyšších polohách, v blízkosti hornej hranice lesa, prevládajú spoločenstvá bukových javorín. V stromovej vrstve, ktorá je často rastovo redukovaná, prevláda buk s javorom. V najvyšších polohách, nad 1000 m, pod hornou hranicou lesa, sú tieto lesy pod vplyvom vrcholového fenoménu a majú charakteristický obmedzený vzrast. Na humoznejších pôdach a skalnatých sutinách majú významné uplatnenie cenné listnáče brest horský, jaseň štíhly, javor horský a lipa malolistá v lipovo-javorových lesoch. Z týchto lesov sú najcennejšie spoločenstvá s jazykom jelením nachádzajúce sa pod Riabou skalou.

Brehy horských potokov sprevádzajú spoločenstvá vrbín a spoločenstvá jelše sivej s dominujúcou jelšou sivou, z ktorých najvzácnejšie sú s výskytom paprade perovníka pštrosieho a telékie ozdobnej.

Rôznorodé sú i nelesné spoločenstvá. Podľa ekologických podmienok, na ktoré sú viazané, môžeme ich rozdeliť do niekoľkých skupín – spoločenstvá pramenísk, slatín, rašelinísk, lúk a pasienkov a predovšetkým horských lúk nad hornou hranicou lesa – polonín. Poloniny sú unikátnou a zároveň charakteristickou formáciou Východných Karpát. Väčšina z nich predstavuje sekundárne spoločenstvá, ktoré vznikli v dôsledku pasenia dobytka na horských hrebeňoch. Poloninské lúky sú známe predovšetkým prítomnosťou východokarpatských druhov rastlín. Lúky a pasienky nižších a stredných polôh národného parku charakterizujú subdominantné druhy tonka voňavá a psinček obyčajný. Sú to flóristicky pomerne bohaté spoločenstvá, v ktorých okrem tráv sa vyskytujú, napr. Orchidee ako vstavač ploštičný, vstavač obyčajný, stavač počerný a päťprstnica obyčajná. Vlhké mezo až eutrófne lúky majú odlišné druhové zloženie. Často tam rastie záružlie močiarne, sitina rozložitá, sitina kolbkatá, túžobník brestový a metlica trsnatá. Spoločenstvá slatín charakterizujú porasty páperníka širokolistého, ostrice žltej, ostrice prosovej so vzácnymi druhmi kruštíka močiarneho, vstavačovca májového, vstavačovca stromolistého a vstavača úhľadného.

V ekologicky osobitých podmienkach pramenísk nachádzame žerušnicu horkú, slezinovku striedavolistú, fialku dvojkvetú, záružlie močiarne horské a hviezdicu hájnu.