50 CHUS 98/2022 Starostlivosť o prírodu a krajinu V tomto príspevku chcem ukázať, ako sa poľovnícke využívanie revírov podieľa na zmenách biodiverzity v územiach, na vnášaní nepôvodných druhov rastlín a živočíchov do prírodného prostredia území a ich následnom rozširovaní a šírení v krajine. Pri prezentácii tejto problematiky vychádzam z terénneho výskumu, ktorý som uskutočnil v predchádzajúcich dvoch desaťročiach vo viacerých poľovných revíroch na západnom Slovensku. Zisťoval som druhy, ktoré sa vyskytujú na vnadiskách a krmoviskách a v ich okolí (determinácia druhov, druhové súpisy). Kvantitatívne som hodnotil populácie zavlečených druhov, ich porasty i formujúce sa rastlinné spoločenstvá (fytocenologické zápisy) (ELIÁŠ 2011, 2018b, 2018c). Použil som aj výsledky floristických výskumov iných botanikov na strednom a východnom Slovensku (ELIÁŠ 2018b, 2018c). Lov poľovnej zveri na vnadiskách Vnadiská sú miesta, na ktoré sa umiestňuje návnada s cieľom prilákať poľovnú zver (obr. 1). Vnadiskové „prikrmovanie“ (HELL 2009) slúži na uľahčenie lovu len diviačej zveri, lovenie ostatných druhov raticovej zveri je na vnadisku zakázané. O tomto spôsobe lovu, o návnade a vnadiskách, sa v staršej poľovníckej literatúre nepíše (ELIÁŠ 2018a). Aj v Poľovníckom náučnom slovníku (HELL et al. 1988) termín vnadisko chýba. Až HELL a GARAJ (2002) v Novej príručke poľovníka do vrecka použili termíny vnadiská a zdochliniská. Z príručky citujem: „Ak vnadíme len rastlinnou potravou, nehovoríme o zdochlinisku, ale o vnadisku, na ktorom možno loviť aj diviačiu zver (okrem času núdze); lov ostatnej raticovej zveri je tam z etických dôvodov neprípustný...“ Vnadiská preto môžeme považovať za nový typ antropogénnych biotopov (ELIÁŠ 1981, 1992, 1996, 2018b, 2018c). Vytvára ich človek – poľovník vo voľnej prírode s cieľom uľahčiť si lov poľovnej (diviačej) zveri. A čo je zásadné, touto činnosťou zasahujú do pôvodnej vegetácie, ktorú lokálne narušujú (ničia), menia stanovište a vnášajú doň cudzie prvky. Vnadiská sú antropogénne biotopy Vnadiská predstavujú zásah do pôvodnej vegetácie, lokálnu a priestorovo obmedzenú, ale presne lokalizovanú antropogénnu disturbanciu (narušenie). Spôsobujú zmeny pôvodného stanovišťa (biotopu) a vnášanie cudzích materiálov do prírodného prostredia (ELIÁŠ 2010, 2018a, 2018b, 2018c, LEHOCKÝ & KURIC 2007). Z ekologického hľadiska vnadiská predstavujú antropogénne ekotopy, stanovištia synantropných druhov organizmov, najmä rastlín, ktoré sú síce plošne obmedzené, ale vzhľadom na vysokú koncentráciu cudzích druhov a ich rozmnožovanie na mieste, presahujú lokálny význam (ELIÁŠ sen., 2010, 2011, 2018a, 2018b). Na ich vzniku sa podieľa poľovník (návnadou) a poľovná zver (udupávaním, pevnými a tekutými exkrementami). Návnadu pre diviačiu zver tvoria najmä rôzne časti rastlín (semená a plody, ale aj vegetatívne časti kultúrnych plodín a burín). Predpokladá sa Obr. 1: Vnadisko v trávnatom poraste v území chránenej krajinnej oblasti, neďaleko biotopu miestnej populácie vzácneho vstavača ploštičného (Anacamptis coriophora)
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==