CHUS 98/2022 49 Starostlivosť o prírodu a krajinu Žiline a v Bratislave. Pre zamestnancov okresných úradov, ktorí vstupujú do procesu šetrenia škôd, rovnako ako pre zamestnancov ŠOP SR a správ NP, sú pridelené prístupy do informačného systému, aby sa umožnilo využívanie všetkých jeho funkcií. Systém umožní jeho používateľom zjednodušenie a sprehľadnenie evidencie škôd. Zvažuje sa tiež úprava v legislatíve, aby šetrenie škody v teréne mohlo byť realizované zo strany ŠOP SR alebo správy NP, ktoré už v súčasnosti sú zahrnuté do procesu šetrenia a vyjadrujú sa k tomu, či bola škoda spôsobená určeným živočíchom. Odbremenili by sa tým okresné úrady, ktoré by cez informačný systém mali dostupné všetky údaje z terénneho šetrenia, vrátane fotodokumentácie a stanovenia výpočtu výšky škody, na základe ktorých by po zaslaní žiadosti zo strany poškodeného, mohli rýchlejšie vydať rozhodnutie. Ing. Marta Mútňanová, Ing. Tomáš Suchý riaditeľstvo ŠOP SR Vplyv poľovníctva na zmeny biodiverzity v územiach Slovenská legislatíva definuje poľovníctvo ako súhrn činností zameraných na trvalo udržateľné, racionálne, cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva a súčasti prírodných ekosystémov. Zároveň je aj súčasťou kultúrneho dedičstva, tvorby a ochrany životného prostredia (ustanovenie § 2 písm. l) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Podľa Koncepcie poľovníctva v SR – národného programu rozvoja poľovníctva a zachovania genofondu voľne žijúcej zveri na roky 2017 – 2030, ktorú schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 548 v novembri 2017 (ďalej len „Koncepcia“), nie je možné poľovníctvo zúžiť len na lov zveri. Významnú úlohu prisudzuje poľovníctvu v prevencii šírenia chorôb zveri, pri ochrane života a zdravia občanov, v zabezpečení environmentálnych a ochranárskych úloh súvisiacich s praktickou ochranou biodiverzity, napr. pri eliminácii inváznych nepôvodných druhov živočíchov, ktoré sú zverou. KRÁLIK (2016) sa zaoberal poľovníctvom z hľadiska ochrany rastlinstva v rozsiahlom článku v časopise Chránené územia Slovenska č. 86. Upozornil na poškodzovanie porastov, vegetácie poľovnou zverou v dôsledku vysokých stavov raticovej zveri. Zver poškodzuje lesné porasty odhryzom výhonkov v mladých lesných porastoch, ako aj obhryzom a lúpaním kôry kmeňov v starších porastoch. Okrem toho spôsobuje škody na poľnohospodárskych plodinách. Ohrozuje vzácne druhy rastlín, ktoré rastú na horských a kvetnatých lúkach, na xerotermných biotopoch ako aj inde. KRÁLIK (2016) vidí riešenie v znížení stavov raticovej poľovnej zveri. Diskutované otázky stavov raticovej zveri rieši aj Koncepcia poľovníctva. V kapitole 3. Strategické ciele poľovníctva a opatrenia na ich dosiahnutie, ako hlavný strategický cieľ uvádza „Zabezpečenie trvalo udržateľného, racionálneho a cieľavedomého obhospodarovania a využívania všetkých druhov voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva a súčasti prírodných ekosystémov“. Strategický cieľ č. 3.1. požaduje „Dosiahnutie optimálnej sociálnej štruktúry populácií raticovej zveri, zníženie početných stavov na úroveň podľa prílohy č. 3, ochrana poľnohospodárskej a lesnej výroby pred škodami spôsobenými zverou“. Tieto strategické ciele sa majú uplatniť pri novelizácii zákona o poľovníctve a vyhlášky, ktorou sa tento zákon vykonáva. KRÁLIK (2016) vo svojom príspevku uviedol niektoré príklady škôd na vzácnejšom rastlinstve Malých Karpát spôsobených premnoženou raticovou zverou. Na troch obrázkoch ilustruje umiestnenie vnadiska a dvoch krmovísk (zrejme však ide vo všetkých prípadoch o vnadiská, cf. ELIÁŠ 2018a) pre zver v časti orchideovej lúky a na iných biotopoch.
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==