12 CHUS 98/2022 Čo nové v ochrane prírody a krajiny stavané územie, niekde ide o satelitnú výstavbu a niekde len o jeden dom či chatu. Stáva sa však, že práve takýmto spôsobom sa spustí lavína ďalších žiadostí. Ako stanoviť vhodné limity? Ako navrhnúť riešenie, ktoré bude vyhovovať všetkým zainteresovaným, ako aj druhom európskeho významu, na ochranu ktorých boli CHVÚ vyhlásené? Problematické je to najmä v obciach, ktoré nemajú schválený územný plán. Z ustanovení § 28 zákona 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) vyplýva potreba vykonať pre takéto stavby zisťovacie konanie. Vypracovávanie stanovísk podľa § 28 zákona pre každý jeden dom je neefektívne a zaťažujúce verejnú i štátnu správu. Len málokedy možno predpokladať významný vplyv jednej stavby a jej užívania na CHVÚ a jeho predmety ochrany. Okrem toho, povolením jednej stavby sa v území vytvára precedens. Možnosťou je apelovať na obec, aby územný plán obstarala. Je však pravdepodobné, že v procese hodnotenia vplyvov bude potrebné posúdiť aj jeho vplyv na CHVÚ (tzn. vypracovať primerané hodnotenie). V praxi to znamená, že príprava územného plánu sa predĺži a zvýšia sa aj náklady na jeho vypracovanie. Takže obce tejto myšlienke nie sú príliš naklonené. Výstavba sa rozvíja väčšinou na poľnohospodárskej pôde. Ak sú predmetom ochrany druhy viazané na TTP (potravný alebo hniezdny biotop), dôjde k úbytku ich biotopov a ich populácie môžu byť reálne ohrozené zhoršením ich stavu a následne znížením početnosti. Nie je jednoduché navrhnúť opatrenia, ktoré by tento vplyv mohli zmierniť. Rovnako je ťažké obci a ľuďom v nej žijúcim zakázať územný rozvoj. Povolenie výstavby bez súladu s platným územným plánom a na poľnohospodárskej pôde by mal byť problém v prvom rade pre stavebné úrady. No zvyčajne sa situácia vyvinie tak, že dotknuté orgány s výstavbou súhlasia a navrhovateľa pošlú na ŠOP SR, aby sa dohodol. A Čierny Peter ostáva v našich rukách. Ak sa stavba povolí a zrealizuje, v CHVÚ zostanú celé časti sídel – domy, ulice či rekreačné objekty. Logika hovorí, že takáto zástavba by mala byť z chráneného územia vyčlenená, t. j. mala by byť posunutá hranica CHVÚ. Aktuálne pokyny Európskej komisie však prakticky neumožňujú zmenu hranice územia Natura 2000, pokiaľ nebola vymedzená pôvodne vedecky nesprávne. Plány/projekty, ktoré prešli postupom stanoveným v § 28 zákona a boli v územiach Natura 2000 povolené, teda nie sú dôvodom na zmenu jeho hranice. Ustanovenia smerníc EÚ a zákona vyžadujúce kumulatívne hodnotenie vplyvov plánov/ projektov, by posunutím hranice územia Natura 2000 strácali svoj zmysel a aplikovateľnosť. Takže uvidíme ako budú chránené vtáčie územia v budúcnosti vyzerať. Ing. Renáta Žiačiková ŠOP SR, riaditeľstvo Chránené vtáčie územie Dubnické štrkovisko, foto: J. Smatanová
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==