CHUS 98/2022 11 Čo nové v ochrane prírody a krajiny Ilustračné foto: M. Žiačik potoky do odľahlejších území. Citlivé druhy tak stále nájdu veľké zóny pokoja. V malých územiach sú, naopak, turisti omnoho väčším problémom, pretože aj jeden chodník môže ovplyvniť pokoj a ticho v celom chránenom území. Vytvorenie veľkých a kompaktných jadrových zón v národných parkoch nie je samoúčelné. Bez nich nie je možné ochrániť dôležité prírodné procesy, ktoré sú základom pre udržanie biologickej rozmanitosti a environmentálnych funkcií ekosystémov. Je to náročná výzva, no s ohľadom na akútnu krízu biologickej rozmanitosti a klimatickú krízu, veľmi dôležitá. Presadenie zásadných ochranárskych opatrení nebude jednoduché. Bude si vyžadovať podporu obyvateľov, ktorým budú musieť národné parky ponúknuť niečo, čo ich uspokojí. Vo vzťahu k miestnym sú to predovšetkým investície do rozvoja regiónov a vo vzťahu k návštevníkom lepšie služby. To je už ale iný príbeh... Ing. Erik Baláž, Aevis, n. o., nadácia pre divokú prírodu Výstavba v chránených vtáčích územiach – legislatíva verzus realita Na Slovensku máme v súčasnosti 41 chránených vtáčích území (CHVÚ), ktoré zaberajú jednu pätinu z celkovej rozlohy Slovenskej republiky. Keď sa vymedzovali ich hranice, zastavané územia miest a obcí sa z nich vynechali. Pri niektorých obciach či mestách sa ponechala akási„nárazníková“ zóna pre budúci rozvoj, pri iných sa hranice vyčlenili tesne po záhrady posledných domov a niektoré obce ostali vo vnútri CHVÚ celé. Ako roky plynuli, obce sa pomaly (a niektoré aj rýchlo) rozvíjali smerom k CHVÚ alebo aj priamo do nich. Asi najčastejšie sa výstavba rozvíja tam, kde platí 1. stupeň územnej ochrany. Niekde je rozvoj prirodzený, v priamej nadväznosti na za-
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==