Ochrana prírody, 47/2026 / 65 V rokoch 2013 až 2023 nainštalovali oplotenia s elektrickými ohradníkmi, vyvinuté španielskym Fondom na ochranu zvierat (Fondo para la Protección de los Animales Salvajes; FAPAS), na desiatich včelniciach v jadrovej oblasti populácie kantabrijských medveďov v španielskom autonómnom spoločenstve Astúria a na šiestich včelniciach v regióne Omaña v spoločenstve León. Konštrukcia oplotenia FAPAS pozostáva z drôtenej sieťoviny vysokej približne 1,70 m a niekoľkých elektrických vodičov, umiestnených vo výške 25 cm, 50 cm, 80 cm, 110 cm a 150 cm. Pred tým ako boli včelstvá zabezpečené touto formou ochrany, dochádzalo každoročne k poškodeniu každej zo sledovaných včelníc. V roku bezprostredne pred inštaláciou elektrického oplotenia bolo poškodených v priemere 50 % úľov a v niekoľkých prípadoch boli poškodené všetky úle vo včelnici. Vzhľadom na náklady na med (približne 300 €/úľ), včeliu kolóniu (približne 100 €) a úľ (približne 50 €) sa odhadované finančné straty na včelnicu v roku pred výstavbou nových oplotení pohybovali od 900 € do 13 500 €. Po inštalácii oplotenia s elektrickými vodičmi neboli zaznamenané žiadne ďalšie škody spôsobené medveďmi na takto zabezpečených včelniciach aj napriek prítomnosti medveďov v okolitej oblasti. Inštalácia tohto typu elektrického oplotenia okolo včelnice s obvodom 100 metrov (s dostatočným priestorom pre 80 úľov) stála približne 500 eur. Vzhľadom na trhovú cenu kvalitného medu okolo 11 eur/kg (líši sa v závislosti od druhu kvetu) a priemernú ročnú produkciu 20 kg na kolóniu (úľ) by sa dalo očakávať, že včelnica s 80 úľmi vyprodukuje 1 600 kg medu v hodnote 17 600 eur ročne. Pokiaľ medveď spôsobil priemernú finančnú stratu viac ako 5 000 eur vo včelniciach s nedostatočnou ochranou, je zrejmé, že náklady na investíciu do efektívneho elektrického oplotenia sa pomerne rýchlo vrátia. Okrem toho, škody často zahŕňajú nielen stratu produkcie medu, ale aj zničenie samotných úľov a kolónií (Robles 2023). Podľa programu starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku (Antal et al. 2016) musí elektrický ohradník pozostávať minimálne zo štyroch vodičov, pričom najnižší vodič je umiestnený vo výške približne 10 až 25 cm nad zemou a najvyšší vo výške minimálne 140 cm. Rozstupy medzi jednotlivými vodičmi sa smerom nahor zväčšujú a zabezpečujú účinné pokrytie priestoru. Zdroj elektrického impulzu je spravidla napájaný napätím 12 V a jeho výkon sa pohybuje približne v rozmedzí 4 000 až 6 000 W, pričom pulzná energia by mala dosahovať minimálne 7 J, aby bol zabezpečený dostatočný odstrašujúci efekt. Alternatívne je možné využiť aj iné formy ochrany, ako napríklad umiestnenie včelstiev v uzavretých ohradách, kovových klietkach alebo na vyvýšených plošinách. Pri minimalizácii škôd spôsobených medveďom hnedým zohráva významnú úlohu vhodné umiestnenie včelníc v krajine. Úle by nemali byť umiestňované v prostredí, ktoré medveď prirodzene preferuje, ako sú husto zalesnené oblasti, miesta s výskytom lesných plodov, migračné trasy živočíchov, najmä veľkých šeliem, doliny, vodné toky či rokliny. Na druhej strane je potrebné zohľadniť aj produkčné požiadavky včelárstva, pretože včelári častokrát cielene umiestňujú včelnice do lesného prostredia alebo jeho blízkosti s cieľom využitia špecifických znáškových podmienok, ktoré by na trvalých stanovištiach neboli dostupné. Ide najmä o produkciu medovicového medu v horských oblastiach alebo využitie nektárových zdrojov maliniska na rúbaniskách. Pozornosť je potrebné venovať aj identifikácii individuálnych vzorcov správania sa daných jedincov a rozlišovať medzi príležitostnými a opakujúcimi sa pôvodcami konfliktov (Berezowska-Cnota et al. 2023). V rámci evidencie škodových udalostí odporúčame zaznamenávanie presných GPS súradníc konkrétnych lokalít, čo umožní presnejšiu priestorovú analýzu a efektívnejšie plánovanie manažmentových opatrení. Vzhľadom na informovanie verejnosti (odbornej aj laickej) a transparentný prístup odporúčame aspoň stručný prehľad záznamov zo šetrení konkrétnych škôd zverejňovať na web stránkach, napr. ako samostatný modul v rámci Komplexného informačného a monitorovacieho systému (KIMS) (www.biomonitoring.sk). V konečnom dôsledku je potrebné zdôrazniť, že minimalizácia škôd spôsobených medveďom hnedým si vyžaduje komplexný prístup založený na kombinácii preventívnych opatrení, efektívneho manažmentu, ako aj spoluprácu a komunikáciu medzi štátnou správou, odbornými organizáciami štátnej ochrany prírody, odborníkmi a samotnými včelármi. Poďakovanie Za ochotu a spoluprácu sa chceme poďakovať zamestnancom odborov starostlivosti o životné prostredie Okresných úradov v Ružomberku, Liptovskom Mikuláši a Dolnom Kubíne. Za pomoc pri spracovaní údajov v softvéri ArcMap ďakujeme Mgr. Tomášovi Hrdému. Za podporu ďakujeme grantovej agentúre KEGA (projekt č. 003UMB-4/2023 Koncepty a metódy monitoringu živočíchov v ochrane prírody).
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==