64 \ Ochrana prírody, 47/2026 Na niektorých lokalitách a v ich okolí bola prítomnosť medveďa zaznamenávaná pravidelne a nedochádzalo len k škodám na včelstvách. Napríklad v blízkosti lokality Ružomberok – Do Dielca sa nachádza ružomberský cintorín, v ktorom v roku 2023 došlo k opakovaným škodám, pričom medveď konzumoval aj sviečky. Zásahový tím pre medveďa hnedého Štátnej ochrany prírody SR 14. júna 2023 odchytil a následne za asistencie veterinára usmrtil jedného jedinca, ca 5 ročného samca s hmotnosťou cca 100 kg (https://zasahovytim.sopsr.sk/zasahovy-tim-odchytil-medveda-na-ruzomberskom-cintorine/). Škody vrcholili najmä v jarných a letných mesiacoch, čo bolo zrejme podmienené ekologickými nárokmi medveďa hnedého počas vegetačného obdobia a zároveň sezónnym rozvojom včelstiev. Výsledky potvrdzujú, že z hľadiska rizika poškodenia včelstiev je najkritickejším obdobím jar a začiatok leta, kedy je vo včelstvách najväčšia početnosť včelieho plodu (lariev) a v letnom období medu. Na Liptove a dolnej Orave dochádzalo k škodám v rôznych typoch krajiny, pričom rozhodujúcim faktorom nebola len lokalizácia včelstiev, ale aj charakter okolitého prostredia a jeho priestorové usporiadanie. Zvýšené riziko bolo identifikované najmä v prechodových zónach medzi lesom a otvorenou krajinou. Výskumy realizované v oblasti Karpát (Bautista et al. 2021) poukazujú na skutočnosť, že riziko vzniku škôd je ovplyvnené kombináciou faktorov na viacerých úrovniach – na úrovni krajiny, lokality aj konkrétnej včelnice. Na úrovni krajiny zohráva významnú úlohu najmä podiel lesných porastov a pravdepodobnosť výskytu medveďa, zatiaľ čo na lokálnej úrovni sú rozhodujúce faktory ako vzdialenosť od lesa, vzdialenosť od sídla a spôsob využívania krajiny. Na úrovni samotných včelníc zohráva významnú úlohu ich zabezpečenie a dostupnosť pre predátora. Výsledky výskumu z Kantábrijských vrchov poukazujú na viacero faktorov, ktoré ovplyvňujú vznik škôd na včelstvách. Ukazuje sa, že pravdepodobnosť poškodenia rastie v lokalitách, kde už v minulosti k útokom došlo, čo súvisí so schopnosťou medveďa učiť sa a opakovane využívať dostupné zdroje potravy. Vyššie riziko bolo zaznamenané najmä pri väčších včelniciach a v prostredí s vyšším vegetačným krytom, ktorý poskytuje medveďom úkryt. Medvede zároveň častejšie využívajú včelnice situované v blízkosti odľahlých osád, pričom intenzita poškodenia je nižšia v oblastiach s vyššou mierou ľudskej aktivity. Významným faktorom je aj prítomnosť preventívnych opatrení, ktoré dokážu pravdepodobnosť škôd znížiť, najmä ak sú zavedené ešte pred prvým útokom (Naves et al. 2018). Bautista et al. (2017) uskutočnili štúdiu vzorcov škôd spôsobených medveďom hnedým v rokoch 2005 – 2012 v 26 štátoch Európy, vrátane ich ekologických a socioekonomických korelátov, zhromaždili informácie o kompenzačných systémoch a analyzovali rozdiely v počte kompenzovaných nárokov. Zistili, že väčšina európskych štátov mala systémy kompenzácií založené na overovaní škôd. V priemere bolo v danom období v Európe ročne kompenzovaných viac ako 3 200 nárokov na škody spôsobené medveďmi. Väčšina žiadostí o odškodnenie sa týkala škôd na hospodárskych zvieratách (59 %), za ktorými nasledovali škody na včelstvách (21 %) a poľnohospodárstve (17 %), najmä v krajinách Stredomoria a východnej Európy. Ako účinné nástroje na zníženie škôd spôsobených medveďmi na včelniciach boli navrhnuté a v praxi odskúšané elektrické oplôtky a ohradníky (napr. Breck et al. 2006, Mettler et al. 2016, Di Vittorio et al. 2016, Naves et al. 2018, Robles 2023). ZÁVER A ODPORÚČANIA Analýza škôd spôsobených medveďom hnedým na včelstvách v Liptove a na Dolnej Orave v rokoch 2020 – 2024 ukázala ich medziročnú variabilitu s najvyšším výskytom v roku 2023, pričom nárast škôd nesúvisel so zvýšením počtu včelstiev. Škody mali sezónny charakter s maximom v jarných a letných mesiacoch. Vyskytovali sa najmä v extraviláne obcí a v niektorých lokalitách boli včelstvá poškodené aj opakovane. K škodám dochádzalo aj napriek použitiu preventívnych opatrení, najmä elektrických ohradníkov. Škody boli v opodstatnených prípadoch kompenzované štátom. Na základe výsledkov štúdie odporúčame pokračovať v uplatňovaní preventívnych opatrení, predovšetkým využívať funkčné elektrické ohradníky v kombinácii s oplotením. Ich využitie a účinnosť je podmienená správnou konštrukciou a dostatočným výkonom zdroja impulzov. Oplotenie by malo pozostávať z viacerých vodivých vodičov umiestnených nad sebou, aby sa zabránilo preniknutiu zvieraťa cez ohradník.
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==