6 \ Ochrana prírody, 47/2026 ných klimatických pomeroch (dostatok zrážok) môžeme často aj v umelo vysadených lesných porastoch, očakávať vyššie hodnoty produkcie biomasy ako v porovnateľných prirodzených lesoch. Dokumentujú to Lagana et al. (2002), ktorí v jedľovo-bukových porastoch založených na bývalej poľnohospodárskej pôde zistili nárast biomasy plodníc makromycét v porovnaní s pôvodnými jedľovo-bukovými porastmi. Pomerne vysoké hodnoty produkcie ektomykorízne makromycéty dosahujú aj v monokultúrnych porastoch, napr. Vogt et al. (1981) v poraste Abies amabilis Douglas ex J. Forbes zistili produkciu ektomykoríz od 1320 do 1570 kg.ha-1, pričom sa na tomto množstve až 30% podieľali dominantné ektomykorízne druhy Russula aeruginea Lindblad ex Fr. a Russula xerampelina (Schaeff.) Fr. Treba dodať, že problematika hodnotenia biomasy epigeických sporokarpov je zložitá nielen z metodologického hľadiska, ale aj z hľadiska vplyvu a dynamiky množstva ekologicko-klimatických faktorov, ktoré mykoflóru ovplyvňujú. Napr. Gáper (1992) opisuje problémy súvisiace s metódami presného stanovenia biomasy ektomykoríznych makromycét z hľadiska stanovenia biomasy mycélia, perzistencie a frekvencie výskytu plodníc v lesných porastoch. Podobne Holec (1994) študoval abundanciu plodníc a produkciu biomasy, pričom dospel k záveru, že absencia plodníc v niekoľkých rokoch nie je spoľahlivým ukazovateľom absencie mycélia v pôde. Biologická aktivita druhu je tiež ovplyvnená hrúbkou vrstvy hrabanky a formou humusu. Na druhej strane biologická aktivita nemusí byť nevyhnutne spojená s abundanciou plodníc makromycét. Napr. Pietras et al. (2025) skúmali vplyv lesného hospodárstva na diverzitu a ekológiu húb v Národnom parku Stołowé hory v Poľsku, pričom zistili, že druhové zloženie stromov, dostupnosť svetla a pH pôdy sú najdôležitejšími faktormi ovplyvňujúcimi biodiverzitu húb a že charakteristiky zmien v spoločenstve makrohúb sa líšia v rôznych trofických skupinách. Podobne, Spake et al. (2016) zistili, že pre abundančné pomery EM makromycét sú veľmi významné faktory rozloha porastu a drevinové zloženie stromov v poraste. Problematiku hodnotenia produkcie biomasy makromycét skúmali aj Tóth & Feest (2007), ktorí sa pokúsili biomasu plodníc odhadnúť pomocou hodnôt abundancie plodníc a indexu priemernej plochy klobúkov hodnotených druhov klobúkatých makromycét. Cieľom tejto práce je opísať dynamiku produkcie biomasy makromycét v pralesovitých lesných porastoch v NPR Zadná Poľana s dôrazom na dominanciu najprodukčnejších druhov makromycét v jednotlivých ekotrofických skupinách. METODIKA Charakteristika územia Výskumná oblasť sa nachádza v pohorí Poľana – terciárnom vulkanickom masíve na strednom Slovensku, v Západných Karpatoch (obr. 1). Výskumné mykologické plochy sa nachádzajú v NPR Zadná Poľana na lokalitách Hukavy a Kozí chrbát. Priemerná ročná teplota vzduchu v horskom podnebí študovanej oblasti bola okolo 3,7 °C a priemerné ročné zrážky sa pohybovali medzi 900 a 1200 mm (Šťastný et al. 2002). Na andezitovom podloží NPR Zadná Poľana sú vyvinuté eutrické kambizeme s prechodmi do andozemí. V rokoch 2013 a 2014 bola za porovnateľných podmienok na mieste pomocou stratifikovaného náhodného výberu vzoriek v rámci vyššie uvedenej oblasti vytvorená séria 21 kruhových čiastkových výskumných plôch (ČP) s rozlohou 314 m2 (polomer každej plochy 10 m) a to v pomere 18 ČP na lokalite Hukavy a 3 ČP na lokalite Kozí chrbát. Podmienky prostredia boli obmedzené na typ stanovišťa horských mezotrofných jedľovo- -bukových lesov na juhovýchodnej orientácii, so sklonom svahov 10° – 35° (okrem hrebeňov, údolí, vlhkých a skalnatých stanovíšť) vo výškovom pásme 950 – 1250 m n. m. Priamo na výskumných plochách alebo v ich tesnej blízkosti sa okrem buka a smreka vyskytovala prímes aj iných druhov drevín (cf. Ujházy et al. 2018). Základné charakteristiky výskumných lokalít uvádzame v tab. 1. Metodika výskumu Vo výmere výskumných lokalít sa odber vzoriek húb uskutočnil v mesačných intervaloch počas dvoch rokov – od apríla 2013 do novembra 2014, s cieľom identifikovať čo najviac druhov makromycét. Výskum bol zameraný na epigeické plodnice makromycét zozbierané prevažne z lesnej pôdy, opadanky, živého a mŕtveho dreva. Väčšina druhov bola identifikovaná priamo v teréne a niektoré druhy boli zozbierané na neskoršiu identifikáciu a archiváciu v laboratóriu. Nomenklatúra makromycét bola zjednotená podľa databázy Index Fungorum (2026). Taxóny boli klasifikované v rámci ekotrofických skupín podľa typu substrátu na ektomykorízne druhy (ďalej EM), terestrické saprotrofné druhy (TS), lignikolné saprotrofné druhy (LS) a lignikolné parazitické druhy (LP). Produkcia biomasy plodníc vybraných druhov v čerstvom stave (vyjadrená v kg.ha-1) bola vypočítaná pomocou hodnoty priemernej hmotnosti jednej plodnice daného druhu. Počas mykologického výskumu lesných porastov v minulosti, ale i v súčasnosti, (kdekoľvek na Slovensku) sme
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==