Ochrana prírody, 47/2026 / 49 zdrojov výrazne ovplyvňujú nielen jeho populačnú dynamiku (Ferguson & McLoughlin 2000, Bojarska & Selva 2012), ale tiež mieru interakcií a konfliktov s človekom (Kavčič et al. 2015, Bombieri et al. 2019, García-Rodríguez 2021). Prejavujú sa však individuálne rozdiely v správaní sa medveďov, napr. v preferenciách potravy a stratégiách jej hľadania. Väčšinu škôd, ktoré medveď spôsobuje súvisí s dostupnosťou potravných zdrojov ľudského pôvodu (Dorresteijn et al. 2014, Otto et al. 2015, Naves et al. 2018). Medzi ne patria aj včelstvá, ktoré im poskytujú veľmi dobrý a energeticky bohatý zdroj potravy. V minulosti bol ekonomický aspekt včelárstva významnejší ako je tomu v súčasnosti, pretože poskytovalo med ako jediné produkované sladidlo (výroba repného cukru sa v stredoeurópskych podmienkach začala až v 18. storočí a trstinový cukor bol vzácnym orientálnym tovarom, ktorý sa od 6. storočia dovážal do Európy z kolónií), medovinu a včelí vosk ako materiál potrebný k výrobe sviečok (Andreska 2012). Škody spôsobené medveďom hnedým majú nielen materiálny, ale aj ekologický a sociálno-ekonomický rozmer, pretože môžu viesť k zániku celých včelích kolónií na danej lokalite a k zníženiu produkcie včelích produktov (Bautista et al. 2017). Medveď spôsobuje škody vo forme zničeného včelstva a včelej matky, straty na produkcii medu a druhotných včelích produktov (vosk, propolis) a poškodených a zničených včelárskych zariadení. Škody na včelstvách a včelárskych zariadeniach predstavujú na Slovensku zhruba jednu tretinu všetkých škôd, spôsobených medveďom (Antal et al. 2015). K oblastiam s pomerne vysokou početnosťou medveďa na Slovensku patrili a patria aj Liptov a Dolná Orava a šelma v nich spôsobovala a spôsobuje značné škody. Cieľom tohto článku je vyhodnotiť výskyt škôd spôsobených medveďom na včelstvách v okresoch Ružomberok, Liptovský Mikuláš a Dolný Kubín v rokoch 2020 – 2024, ich časové a priestorové rozloženie, analyzovať vybrané faktory prostredia, ktoré môžu ovplyvňovať ich vznik, ako aj posúdiť spôsob riešenia škôd, vrátane systému finančných náhrad a uplatňovania preventívnych opatrení. MATERIÁL A METODIKA Údaje o škodách spôsobených medveďom hnedým na včelstvách v rokoch 2020 – 2024 poskytli zamestnanci odborov starostlivosti o životné prostredie Okresných úradov Ružomberok, Liptovský Mikuláš a Dolný Kubín na základe žiadostí prvého autora podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, ktoré boli zaslané elektronicky prostredníctvom e-mailu. Súčasťou zberu údajov boli aj doplňujúce otázky týkajúce sa charakteru, rozsahu a riešenia škôd spôsobených medveďom hnedým na včelstvách. Zamestnanci odborov starostlivosti o životné prostredie poskytli okrem toho aj doplnkové informácie prostredníctvom štruktúrovaných rozhovorov, vykonaných 18. 12. 2025 v Ružomberku a 26. 1. 2026 v Dolnom Kubíne. Získané údaje boli spracované v tabuľkovom prostredí (MS Excel). Priestorová lokalizácia jednotlivých udalostí predstavovala čiastočné obmedzenie analýzy, pretože odbory starostlivosti o životné prostredie vo väčšine prípadov nedisponujú presnými geografickými súradnicami miest vzniku škôd spôsobených medveďom hnedým na včelstvách. Lokalizácia bola uvádzaná len na úrovni názvu katastrálneho územia, miestnej časti alebo opisného určenia (napr. extravilán/ intravilán konkrétnej obce). Z tohto dôvodu sme do priestorovej analýzy zahrnuli len sedem lokalít, ktoré bolo možné dostatočne presne identifikovať. V jednom prípade (okres Dolný Kubín) boli k dispozícii aj presné GPS súradnice. V ostatných prípadoch bola poloha určená na základe ortofotomapy a miestnej znalosti prvého autora. Priestorová analýza druhotnej krajinnej štruktúry bola realizovaná v prostredí geografického informačného systému ArcGIS (ArcMap). Základom analýzy boli bodové lokalizácie miest, na ktorých došlo k vzniku škôd. Pre každú lokalitu bol vytvorený buffer s polomerom 1 000 m pomocou nástroja Buffer, ktorý predstavoval analyzované územie. Následne bola vykonaná vizuálna interpretácia ortofotomapy (World Imagery) (ortosnímky boli zvolené z praktického hľadiska, pretože primárne šlo o identifikáciu štruktúry krajiny pre potreby záverečnej práce), na základe ktorej boli identifikované jednotlivé typy využitia krajiny. Pomocou editačných nástrojov boli manuálne vytvorené polygóny reprezentujúce základné kategórie druhotnej krajinnej štruktúry, konkrétne lesné plochy, lúky a otvorené plochy (trvalé trávne porasty) a urbanizované prostredie, určená nadmorská výška a najbližšia vzdialenosť sídla a lesa od analyzovaného miesta.
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==